Rozprávky ako také, ich obsah, charaktery postáv i dejová línia, sú silne ovplyvnené tradíciami, náboženstvom a hodnotami jednotlivých národov. Z generácie na generáciu takýmto spôsobom prenášajú hlboké vedomosti, morálne, sociálne a politické ponaučenia. Zároveň sprostredkovávajú kultúrne tradície, pomáhajú rozvíjať morálku a vieru, rozvíjajú charakter a postoj k vlastnej kultúre. I keď každý geografický región má svoje vlastné ľudové rozprávky a rozprávky, ktoré považuje za „svoje vlastné“, určité motívy sa opakujú v mnohých kultúrach a časových obdobiach vzhľadom k ich univerzalite. Sú to napríklad témy, ako je zápas dobra a zla, láska a nenávisť, odvaha a zbabelosť, láskavosť a krutosť.
Rozprávky vychádzajú z bežnej ľudskej skúsenosti a práve preto sa objavujú v podobných formách na rôznych kontinentoch aj v rôznych kultúrach. Môže to byť spôsobené aj šírením príbehov ústnou formou - ľudia opakovali rozprávky, ktoré počuli v cudzích krajinách, tzv. „migrácia rozprávok“.
Rozprávky zvyčajne nadobúdajú svoj vlastný charakter tým, že sa prispôsobujú regionálnym zvyklostiam, tradíciám, kultúre. Zároveň sa časom menia vplyvom vyvíjajúcej sa kultúry, zmien spoločenských a politických podmienok. Ako sa spoločnosť vyvíja, vyvíjajú sa aj rozprávky, aby boli relevantné k danému obdobiu. Je medzi nimi recipročný vzťah: kultúra ovplyvňuje rozprávky a rozprávky ovplyvňujú kultúru.
Napriek rozdielnosti kultúr a geografickej vzdialenosti je možné obmedziť jednotlivé témy rozprávok na jeden zjednodušený „monomýtus“ – „Hrdina sa vydáva z bezpečného prostredia domova do sveta plného nebezpečenstva a zázrakov, aby dosiahol víťazstvo a vracia sa domov.“
Podľa jednotlivých regiónov a kultúr platí, že jedna rozprávka nemá len jeden význam a jednu interpretáciu. Je to spôsobené rozdielnym spôsobom myslenia a vnímania sveta, napr. Európania majú individuálny model myslenia, zatiaľ čo obyvatelia Ázie uprednostňujú sociálne orientované interpretácie. Európania akceptujú postavy z rozprávok, ktoré porušujú sociálne pravidlá a naopak, v Ázii uprednostňujú postavy, ktoré tieto sociálne pravidlá dodržiavajú. Práve z toho vychádzajú rozdiely v interpretáciách tej istej rozprávky. Napríklad americká Popoluška zdôrazňuje hodnotu feminizmu, európska Popoluška hodnotu vytrvalosti a trpezlivosti, turecká Popoluška hodnotu vernosti a pod.
Ako sa jeden motív príbehu prelína medzi kultúrami na celom svete je možné ukázať už na spomínanej rozprávke o Popoluške. Z vedeckých výskumov vyplýva, že existuje až 3000 verzií tejto rozprávky. Hoci mnohé z nich sa v rôznych krajinách volajú rozdielne, pri ich čítaní hneď spoznáte známe črty tohto príbehu. Medzi ne patrí napríklad grécka Sirota, thajská Kao a zlatá rybka, kambodžská Angkat, španielska Malá zlatá hviezdička, filipínska Abadeha, mexická Adelita, indonézska Krokodílí dar, slovanská Sestra a mesační bratia, atď.
Ak sa o týchto príbehoch chcete dozvedieť viac, prečítajte si ďalšiu časť blogu, v ktorej vám jednotlivé varianty postupne priblížime.
Aj v aplikácii Readmio však nájdete niekoľko verzií Popolušky - skúste si napríklad s deťmi prečítať tú vietnamskú a hľadať v nej podobnosti či rozdiely oproti tej európskej.
Zdroje:
https://www.craftymomsshare.com/p/fairy-tales-from-different-cultures.html?m=1
https://learnincolor.com/multicultural-retellings-of-fairy-tales.html
https://edsitement.neh.gov/lesson-plans/fairy-tales-around-world
Boyden, Matthew. Opera: the Rough Guide. 1997.
"Cinderella: A Timeless Tale from Many Lands." Austin Lyric Opera.
"The Composition of LA CENERENTOLA." Dayton Opera.
"Gioacchino Rossini, a Very Brief Biography." from Opera World's website Opera Broadcast Booth.
Heiner, Heidi Anne. "SurLaLune Annotated Fairy Tales: History of Cinderella." 2000.
Lucas, Jennisen. "If the Shoe Fits: An Annotated Bibliography on the Popular Tale of Cinderella."
