V aplikácii Readmio nájdete niekoľko stoviek príbehov - a každý týždeň neustále pribúdajú nové. O tom, ako proces vyrábania príbehov funguje, koľko ľudí je doň zapojených a o mnohých ďalších témach sme sa rozprávali s Dominikou Sakmárovou a Zuzkou Schwarzovou z Readmio tímu.
Všetko samozrejme začína nápadom. Má Readmio stanovenú pevnú koncepciu tém, o ktorých sa príbehy tvoria? Alebo naopak, môže vzniknúť akýkoľvek nápad na ľubovoľnú tému? Kto vlastne rozprávky píše?
[Dominika]: Spolupracujeme s viacerými autormi - niektorí z nich môžu byť čitateľom známi a majú na konte aj detské knižky, iní sa písaniu venujú len ako záľube. V priebehu spolupráce s každým autorom sa časom vykryštalizujú témy, o ktorých píše najradšej, alebo ktoré sú mu blízke. Vtedy už z mojej strany stačia len jemné usmernenia alebo nápady, ktoré mu ponúknem. Nakoniec je vždy na autorovi, akú tému si vyberie a ako sa jej zhostí.
Z času na čas sa nám sami prihlásia aj noví, nádejní autori a my sa každej takejto ponuke veľmi tešíme. V tom prípade je potrebné autora oboznámiť s celým procesom, naučiť ho niekoľkým zásadám, ktoré by mal pri písaní dodržiavať a predstaviť mu témy, ktorým sa venujeme alebo ktoré aktuálne potrebujeme.
Keď teda dostaneš napísaný príbeh, aká je tvoja úloha v tomto štádiu?
[Dominika]: Teraz prichádza na rad veľa rozmýšľania a diskutovania - či už s autorom alebo v rámci Readmio tímu. Dávame si záležať na tom, aby boli naše rozprávky fakticky správne, takže overujeme informácie, ktoré sa v príbehu vyskytujú. Diskutujeme o menách postáv a niekedy je nutné aj zmeniť dej. V Readmio tíme je pre nás veľmi dôležité aj to, aby sme deťom ukazovali správne vzory a rozvíjali v nich tie správne vlastnosti. Príbehy teda do detailov preberáme aj s detskou psychologičkou, ktorá nám mnohokrát pomôže vylepšiť ich. Rady a príklady, ktoré tak dieťa v rozprávke spozná, majú preto vedecký základ. Je to veľmi užitočné napríklad v príbehoch o emóciách, kde sa deti naučia pomenovať, precítiť a zvládať svoje emócie, ale taktiež v uspávankách a rôznych ďalších typov príbehov.
Čo sa deje následne, keď už je text príbehu finálny? Koľko ľudí sa podieľa na tom, aby sa hotový príbeh objavil v aplikácii?
[Zuzka]: Keď je príbeh napísaný, dostávajú slovo ďalší spolupracovníci, ktorí ho doplnia z inej stránky. Ilustrátorka dostane zadanie k nakresleniu titulnej ilustrácie. Zároveň príbeh tiež putuje k zvukárovi na prípravu zvukov, ktoré budú príbeh vhodne dokresľovať.
V tom istom čase príbeh prejde jazykovou korektúrou a je zaslaný na preklad. Po každom preklade opäť prejde kontrolou korektora v každom jazyku. Až potom, keď sú jednotlivé zložky hotové, ich kompletizujem do aplikácie.
Keď má príbeh hotové a priradené zvuky, otestujem ich funkčnosť a vykonávam posledné drobné zmeny. Popritom ale musím priebežne kontrolovať stav výroby iných príbehov a dohliadať na termíny tak, aby celý proces prebiehal hladko a aby sme vždy mali dostatok príbehov k dispozícii.
Na výrobe jedného príbehu sa tak podieľa okolo šesť ľudí. Aj za zdanlivo jednoduchou vecou, ako je nahratie príbehu do aplikácie, je teda veľa tvorivého úsilia. Jeden príbeh prejde mnohými rukami, kým dostane finálnu podobu.
V aplikácii pribúdajú každý týždeň aspoň dva príbehy. Ako dlho trvá, kým je všetko hotové a príbeh sa môže zverejniť? Pripravujú sa vždy príbehy týždeň vopred?
[Zuzka]: Práve naopak, výroba jedného príbehu zvyčajne trvá niekoľko týždňov. Je to individuálne. Záleží od dĺžky textu a počtu zvukov, ktorý bude obsahovať. Pri každom príbehu si tiež určujeme, aká je jeho priorita. To platí hlavne vtedy, keď spolupracujeme s detskými časopismi. Vtedy musí byť príbeh hotový v deň, kedy časopis vychádza - tieto príbehy majú vyššiu prioritu a teda majú prednosť pred ostatnými.
Hotové príbehy si ukladáme do zásobníka a publikujeme ich neskôr vo vopred naplánovaný čas. V zásobe si udržiavame slušný počet hotových príbehov tak, aby sme si v tíme vedeli vopred premyslieť, ktoré príbehy v daný týždeň zverejníme.
Máte nejakú spätnú väzbu od čitateľov, pripadne viete povedať, čo sa číta najviac?
[Dominika]: Naši čitatelia, teda rodičia, starší súrodenci alebo učitelia, majú možnosť zanechať nám správu so spätnou väzbou a my sa úprimne tešíme vždy, keď sa takto môžeme dozvedieť, ktoré príbehy sa im páčili či nepáčili, alebo čo by uvítali v budúcnosti. Samozrejme, aj na základe dát o čítanosti dokážeme zistiť, ktoré príbehy sú najpopulárnejšie a ku ktorým sa ľudia vracajú. Obvykle sú to kratšie príbehy vhodné pre najmenšie deti - často také, v ktorých dieťa spoznáva kolobeh prírody - topenie cencúľov, príchod jari alebo putovanie dažďovej vody. Niekedy sme však sami prekvapení, ktorý príbeh je pre daný mesiac najčítanejší. Snažíme sa však vytvárať príbehy tak, aby si medzi nimi našlo každé dieťa to svoje.
Môžeš prezradiť nejaké zaujímavé údaje? Koľko unikátnych zvukov je v rozprávkach, koľko je všetkých príbehov, alebo napríklad koľko príbehov si užívatelia doteraz prečítali?
[Zuzka]: Naša audio knižnica aktuálne obsahuje takmer 5 000 zvukov. Pre každý nový príbeh ale naši zvukári pripravujú ďalšie a ďalšie zvuky. Čo sa týka množstva čítania, celková doba čítania všetkých užívateľov dohromady je 204000 hodín. To je v prepočte 23 rokov. V aplikácii je vo všetkých jazykoch zverejnených spolu viac než 800 príbehov.
Čo vás na tejto práci teší najviac?
[Zuzka]: Byť súčasťou krásnych posolstiev, ktoré sa interpretujú deťom a rodinám cez príbehy po celom svete. Je mojím potešením pracovať s takým úžasným tímom a so všetkými spájať jednotlivé ingrediencie do zmysluplných príbehov.
[Dominika]: Mňa najviac teší to, že táto práca je každý deň iná. Hoci si vyžaduje z mojej strany veľa premýšľania a kreativity, výsledkom je úprimná detská radosť a zaujatie - a následne krásne rodinné chvíle. To ma vždy hreje pri srdci a robí prácu ešte zaujímavejšou. A v neposlednom rade, sme zohratý kolektív, v ktorom je radosť pracovať.
Na čo sa môžu čitatelia tešiť v budúcnosti?
[Dominika]: Najnovšie sme pre čitateľov pripravili kategóriu príbehov s názvom Emócie a vzťahy. V týchto príbehoch sa nenásilnou, citlivou formou dozvedia viac o empatii, o rôznorodosti sveta okolo nás, ako aj o emóciách a ich zvládaní. Rodičia či učitelia tak s deťmi môžu otvoriť aj ťažšie témy - strach, zvládanie hnevu, inakosť, alebo napríklad strata milovaného zvieratka. Sú to veci, o ktorých sa nehovorí ľahko, ale deti s nimi tak či tak prídu do kontaktu. Rozprávka je pre rodiča či pedagóga akýmsi vodítkom, ktoré mu umožní previesť dieťa touto témou empaticky a prípadne mu poskytne dobré rady.
