Ako pomáhajú rozprávky vývoju detského mozgu? Toto je dôvod, prečo ich deťom čítať.

Je všeobecne známe, že náš mozog prirodzene produkuje hormóny, ktorých účinok vedci prirovnávajú k drogám. Takýmto hormónom je aj oxytocín, niekedy nazývaný „hormón lásky“. Ten vyvoláva pocit šťastia, pohody, dôvery, sebaistoty, odstraňuje stres, depresie, zvyšuje odolnosť voči bolesti. Vylučuje sa pri starostlivosti o dieťa, spúšťa sa pri pochvale, pri objímaní s druhým človekom, pri všetkých prejavoch lásky a dôvery, pri pohľadoch do očí, držaní sa za ruky, či pohladení.

Ďaľším hormónom je kortizol, ktorý mozog vylučuje v kritických situáciách, keď je telo vystavené psychickému alebo emocionálnemu stresu. V zdravom množstve pomáha pohotovejšie reagovať, mobilizovať energiu, udržiavať pozornosť. Na druhej strane, vysoká úroveň kortizolu spôsobuje v tele zníženie imunity, ničenie tkanív, cukrovku atď.

Počúvanie príbehov stimuluje rôzne oblasti mozgu, ktoré navzájom spolupracujú pri spájaní slov, emócií a zmyslových obrazov. Rozprávky vyvolávajú u dieťaťa rôzne emócie – hnev, smútok, radosť, nadšenie, strach a pod.  Zároveň platí, že intenzita emocionálnej reakcie dieťaťa je spojená so vzťahom k osobe, ktorá príbeh rozpráva. Samotné čítanie dieťaťu pomáha vytvoriť silné spojenie s osobou, ktorá mu príbeh číta.

A prečo spomíname práve oxytocín a kortizol? Vedci dokázali, že čítanie rozprávok a počúvanie príbehov spôsobuje vylučovanie oxytocínu a znižuje vylučovanie kortizolu v mozgu dieťaťa i dospelého. Takže čo sa vlastne deje pri čítaní rozprávok? Čítanie rozprávok ovplyvňuje subjektívne emócie a správanie nielen u dieťaťa, ale aj u rodiča, ktorý číta. Receptory v mozgu reagujú na slová, na spôsob rozprávania, intonáciu, stupňovanie napätia, melódiu i zafarbenie hlasu.

Existuje prepojenie medzi čítaným textom a predstavivosťou: vytvára sa takzvané. „emocionálne ponorenie“, ktoré hlboko zapája dieťa do sveta príbehu. Keď sa dieťa ponorí do príbehu, vcíti sa do postáv, do ich situácie, emocionálneho rozpoloženia. Vtedy začína mozog produkovať oxytocín. Uvoľňujúci oxytocín signalizuje mozgu, že je všetko v poriadku, dieťa je v bezpečí a môže sa na čítajúceho spoľahnúť. Jeho účinky sa prejavia práve vtedy, keď dieťa vidí v príbehoch odraz svojich vlastných skúseností, vlastných túžob a snov. Práve tým, že dieťa sa ponorí do príbehu, zvyšuje svoju empatiu. Vedci preukázali priamu súvislosť medzi oxytocínom a empatiou, spracovávaním vlastných aj cudzích emócií, znížením strachu a obáv. 

Ak chcete ešte viac zvýšiť produkciu oxytocínu u svojho dieťaťa, pri čítaní na začiatku začnite osobným očakávaním, snom alebo dôverou, že svet môže byť lepším miestom. Myslite na to, ako sa dá žiť s väčšou radosťou, ako vytvárať svet bez strachu, problémov alebo sklamaní. Tento prejav dôvery vášmu dieťaťu spustí tok oxytocínu, čo vytvára bezpečný priestor medzi dieťaťom a rodičom.

_Zdroje:

_{Zak, P. J. 2014. Why Your Brain Loves Good Storytelling. Harward Business Review, October 28, 2014.}

_{Matyas, K. 2021. The Neurobiology of Why Your Learner’s Brain Responds to Great Storytelling. Strategist, October 5, 2021. https://maestrolearning.com/blogs/how-your-brain-responds-to-great-storytelling/}

_{Dolan, G. 2017. This Is Your Brain On Storytelling: The Chemistry Of Modern Communication. The Centre for Strategic Communication Excellence, July 21, 2017, https://www.cropleycomms.com/insights/articles/storytelling_science_art}

_{Fivush, R. 2021. Storytelling Is Good for Us and Our Bodies. Psychology Today, June 10, 2021. https://www.psychologytoday.com/us/blog/the-stories-our-lives/202106/storytelling-is-good-us-and-our-bodies}

_{King, R. 2019. Start Your Story with Oxytocin. Side Bar Stories Journal, 2019. https://www.sidebarstories.org/post/start-your-story-with-oxytocin}