Mobily a televízia: dobrí sluhovia, ale zlí páni

„Labková patrola je u nás veľká vec – pozri sa na to, dokonca aj na tričku a teplákoch musia byť ich obrázky!“ 

„Naša Neli potrebuje zase všetko z Ľadového kráľovstva.“

„Ani mi nehovor... A Bing, toho už nemôžem vystáť!“

Zdajú sa vám takéto reči povedomé? Na detských ihriskách sa rodičia často nevedomky delia na dva tábory. Tábor A by nikdy nedal dieťaťu do ruky mobilný telefón. Na druhej strane tábor B vďačne využíva služby digitálnych technológií a nemôže sa ich nabažiť. Ako to teda je? Škodia mobilné telefóny, televízory a počítače deťom?

Dobrý sluha, ale zlý pán

Všetky digitálne vymoženosti sú ako iné vynálezy ľudstva: sú dobrými sluhami, ale zlými pánmi. V posledných desaťročiach prudko stúpol rozvoj technológií. Obklopujú nás na každom kroku. Nemáte niekedy pocit, že dnešná doba je akási rýchla, že sa všetci stále niekam ponáhľajú, že každý očakáva odpoveď hneď? Informácie sú dostupné na tri kliknutia, sme navzájom v nepretržitom kontakte, a keď sa deti nudia, pustíme im rozprávku. Vyriešené. Alebo to tak nie je?

Možno sa nám zdá, že všetko dokonale zvládame, ale mali by sme si uvedomiť, že náš mozog sa ešte musí aktuálnej situácii prispôsobiť. Ešte nikdy neboli ľudia tak zahltení informáciami – a pre deti to platí rovnako. Mozog je úžasný orgán. Od narodenia usilovne pracuje na tom, aby si zapamätal „cestičky“, ktoré používa na myslenie. Tieto dráhy sa vytvárajú porovnávaním skúseností. V praxi to znamená, že čím sú podnety a skúsenosti rozmanitejšie, tým hustejšia je sieť ciest, ktorými sa náš mozog môže pri myslení riadiť. Platí tiež, že rané detstvo je časom, keď môžeme takpovediac „kuť železo, kým je horúce“ – to znamená odovzdávať a upevňovať zdravé a prospešné návyky, ktoré si deti neskôr budú vážiť. Je to čas, keď je dobré ponúknuť deťom najrôznejšie podnety a vysvetliť im, ako s nimi pracovať – a presne to platí aj pre technológie.

Koľko času teda môžu deti tráviť pred obrazovkami? 

Verdikt Svetovej zdravotníckej organizácie sa na prvý pohľad môže zdať veľmi prísny: deti do jedného roka by v ideálnom prípade nemali vôbec sledovať televíziu, dvojročné deti by nemali stráviť pri obrazovke viac ako hodinu denne. Troj- a štvorročné deti by tiež nemali sedieť pri mobilnom telefóne, počítači alebo televízii viac ako hodinu. Dlhodobé sedenie pred obrazovkami môže narušiť rozvoj motorických zručností a vyjadrovacích schopností; dieťa môže byť zároveň neschopné riešiť rôzne problémy a mať oslabenú pozornosť a kreativitu. Pravdepodobne ste sa s problémami s pozornosťou a náladou už stretli, ak ste niekedy nechali svoje deti pozerať príliš veľa televízie: bývajú vznetlivé, nepríjemné a nesústredené. Okrem toho môže modré svetlo vyžarované obrazovkami deťom večer sťažovať zaspávanie.

Aké je teda riešenie? 

Televízor, mobilný telefón alebo počítač nemusíte zamykať do pivnice ani sa ich zbavovať. Je dobré myslieť na to, aby ste deti nepúšťali k obrazovkám, aj keď je to lákavé – so zvedavým batoľaťom ide upratovanie a varenie akosi pomalšie. Skúste však pre zmenu zapojiť svoje deti do domácich prác a vy by ste zase mali byť súčasťou ich času stráveného pri obrazovke, ak sa im ho rozhodnete dopriať. Keď deti pozerajú televíziu, treba vyberať programy, ktoré sú určené pre ne, a vyhýbať sa programom s príliš veľa efektmi. Rýchle strihy a divoké akcie priveľmi rozptyľujú detský mozog, ktorý je citlivý na všetky podnety. Hrozí, že budú vyžadovať, aby bol reálny svet okolo nich podobne akčný – deti nebudú schopné nájsť uspokojivú zábavu a bežné hry a hračky budú považovať za nudné.

Rozprávajte sa s nimi o tom, čo vidia, čo si o tom myslia, o čom je hra, ktorú hrajú... Takto deti prinútime premýšľať a rozprávať, pomôžeme im rozvíjať slovnú zásobu, ale zároveň máme kontrolu nad vhodnosťou obsahu a vidíme, ako príbeh, seriál alebo hra na dieťa pôsobia. Je dobré sledovať, čo ich mohlo vystrašiť (môže to byť príbeh, do ktorého by sme sa nikdy nepustili), máme predstavu, kde prišli na najrôznejšie otázky. Získavame odrazový mostík pre ďalšie aktivity, podobne ako keď si spolu čítame. Príbehy obľúbených postáv potom môžeme prepojiť s výtvarnou činnosťou, aktivitou vonku alebo pátraním po ďalších informáciách na internete či v knižnici.

Ukážte deťom, ako technológie používať

Nemôžeme očakávať, že budeme deti držať v „bezpečnej“ vzdialenosti od všetkých zariadení, ktoré používame, aj keby sme chceli, a možno aj keby sme ich sami pred deťmi nepoužívali. Oveľa schodnejším spôsobom je ukázať im, AKO ich používať. Už malým deťom treba vysvetliť, čo môžu a čo nemôžu robiť na mobilnom telefóne alebo počítači a prečo by sme nemali tráviť celý deň pred obrazovkou. So staršími deťmi nezabudnite hovoriť o bezpečnosti – o pravidlách, ktoré platia v online prostredí, o tom, aké stránky nenavštevovať, prečo nezdieľať osobné údaje alebo dokonca videá so zábermi bytu. Ukážte im, že potraviny si teraz môžete objednať cez mobil, aby ste nemuseli chodiť do obchodu, a v ušetrenom čase sa môžete hrať. Spoločne hľadajte odpovede na otázky o dinosauroch, chrobákoch alebo čomkoľvek inom, čo vás na prechádzke zaujme. Ukážte deťom, ako nájsť spoj verejnej dopravy predtým, než sa vyberiete na výlet. Zavolajte babičke, ktorá býva ďaleko. Alebo si vo vlaku, v lietadle, v čakárni u lekára či len tak pre zábavu čítajte. S aplikáciou Readmio sa deti môžu podieľať na výbere rozprávky podľa obrázka, ale potom už len počúvajú, kým rodič číta príbeh doplnený pútavými zvukmi. 

Ukážme deťom, že technológie sú súčasťou nášho života. Nepoužívajme ich ako odmenu alebo trest (televízor bude len vtedy, keď si upraceš!), akokoľvek je to pre nás lákavé a jednoduché, ale ako užitočné nástroje. Aj v tomto prípade sa deti najviac naučia od nás – jablko nepadá ďaleko od stromu.

_Zdroje:

_{https://www.aoa.org/news/clinical-eye-care/public-health/screen-time-for-children-under-5?sso=y}

_{https://jamanetwork.com/journals/jamapediatrics/article-abstract/2722666}

_{https://bmcpublichealth.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12889-022-12701-3}