Moje dieťa sa zasa nudí! Tipy a triky, ako sa s nudou vyrovnať

Nuda. Dve slabiky, a predsa to slovo vyvoláva v ľuďoch skoro až strach. Bojíme sa, aby sa nenudili hostia, ktorých pozveme na návštevu. Robíme si starosti, či sa nebudú naše deti nudiť, keď s nimi namiesto hry upraceme. Pri plánovaní dovolenky je hlavným kritériom ono známe „hlavne, aby tam nebola nuda“. Ibaže nič nie je čierno-biele a nuda vôbec nemusí byť zlá. Neveríte?

‍Čo je nuda?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo to nuda vlastne je? Prečo sa nudíme? Nuda je signálom, že to, čo práve robíme, nás z nejakého dôvodu neuspokojuje. Možno nás to nezaujíma, možno sa danej činnosti venujeme príliš dlho, možno sme unavení. Ten nepríjemný pocit, ktorý nazývame nudou, nás má upozorniť, že by bolo dobré pustiť sa do niečoho iného alebo to skúsiť nejako inak. Nuda nie je sama osebe dobrá ani zlá – naša myseľ si skrátka pýta nové podnety.

Keď sa deti nudia

Určite to veľmi dobre poznáte. Dieťa začne byť mrzuté, začne vymýšľať hlúposti, motá sa po byte a vyzerá, že nevie, čo so sebou. Musím mu vymyslieť nejakú zábavu, napadne nám väčšinou okamžite. To ale nemusí byť to najlepšie riešenie. Možno ho na nejakú chvíľu ešte zabavíme, ale omnoho konštruktívnejšie je najprv zistiť príčinu toho, prečo za nami dieťa prišlo.

Za nudu sa totiž u detí (podobne ako u dospelých) často maskuje niečo úplne iné, napríklad:

• smäd, hlad alebo choroba
• prebytok podnetov a následná únava
• potreba blízkosti a chvíľky strávenej s rodičom.

Takže... čo teraz? Najjednoduchšie, čo môžete urobiť, je vyhradiť si chvíľku času a v pokoji si s dieťaťom sadnúť. Skúste sa pýtať, ako sa cíti a čo by potrebovalo. Ak vám nebude schopné odpovedať úplne jasne, môžete mu pomôcť ďalšími otázkami. Nedalo by si niečo na jedenie? Nie je smädné? Nebolí ho niečo? Možno zistíte, že stačí, ak si spoločne pripravíte olovrant.

Možno sa ukáže, že ho už nebaví činnosť, ktorou sa zaoberalo. Možno je už mozog z písania úloh unavený a potrebuje si chvíľku odpočinúť. Alebo by pomohlo urobiť úlohu zábavnejšou – trápia malého školáka zlomky? Nakrájajte spolu koláč alebo pizzu a ukážte mu, ako zlomky vlastne fungujú.

Niekedy vyjde najavo, že dieťa trápi niečo celkom iné. Cnie sa mu za kamarátom, ktorý odišiel s rodičmi na dovolenku. Alebo za starými rodičmi. Odpovede na otázky pri našom detektívnom pátraní nám zároveň ponúkajú riešenia: čo tak napísať kamarátovi alebo babičke a dedkovi list? Alebo nakresliť obrázok? Zavolať im a nahovoriť hlasovú správu do vášho telefónu?

Za pocitom nudy sa často ukrýva „obyčajná“ potreba byť s rodičom. Tú napĺňame už len tým, že si s dieťaťom sadneme a venujeme mu plnú pozornosť, keď spoločne zisťujeme, čo by mu od nepríjemného pocitu pomohlo. Len to vyskúšajte – budete zrejme prekvapení, keď potom dieťa samo odbehne, aby sa mohlo venovať činnosti, ktorú ste vymysleli.

Veľkú službu nám tiež preukáže pravidelný režim, v ktorom nezabudneme na dostatok voľného času bez krúžkov. Nestane sa potom napríklad, že by sa dieťa do hry nepustilo, pretože stále čaká, čo sa vlastne bude diať. Pravidelný režim ale neznamená, že si všedné dni a víkendy nemôžeme spestriť. Práve naopak, len o tom s deťmi hovorme. Iste sami viete, aká ubíjajúca dokáže byť neistota. Dohodnite sa, kedy vyrazíte na výlet, kedy za prarodičmi, kedy sa pustíte do plnenia bobríkov alebo sezónnych úloh.

‍Nuda je dobrá, pretože...

• nás prinúti odpočívať a vstrebať dojmy. Mávame tendenciu naplánovať deťom každú voľnú chvíľku, pripraviť program na každé popoludnie a vybrať tie najzábavnejšie krúžky. Je to pochopiteľné – chceme, aby sa bavili, rozvíjali, aby neplytvali časom. Neuvedomujeme si však, že cesty do pekla sú dláždené dobrými úmyslami (rovnako ako v rozprávkach). Oberáme ich o príležitosť naučiť sa, ako s nudou zaobchádzať, zmenšujeme priestor pre ich vlastnú kreativitu;
• čas, keď sa nudíme, je zároveň časom, keď zisťujeme a objavujeme, čo by nás vlastne bavilo;
• dieťa sa učí organizovať si svoj čas podľa seba. A tým, že mu necháme čas len pre seba, mu vlastne dávame veľmi dôležitý signál: „Verím, že dokážeš byť pánom svojho času, bez toho, aby som nad tebou musel stáť a dohliadať na teba. Viem, že si svoj čas dokážeš rozvrhnúť – a ak nie, som tu pre teba a spoločne to vyriešime.“

Pre žiadneho rodiča nie je jednoduché venovať sa trpezlivo unudenému, mrzutému dieťaťu. Čas a úsilie, ktoré na to vynaložíme, sa nám však bohato vrátia. Ak raz, dvakrát, trikrát alebo aj viackrát prejdeme s dieťaťom celým procesom vyrovnania sa s nudou, naučí sa, ako s nepríjemnými pocitmi pracovať. Uvedomí si tiež, že za nami môže kedykoľvek prísť a poradiť sa; postupne zistí, že je schopné si s problémami poradiť samo, čo posilňuje jeho sebadôveru.

Nude zdar?

Či už sa nám to páči, alebo nie, nuda k životu skrátka patrí. Pomáha nám rásť a posúvať sa vpred, hoci by sme sa bez nej radšej obišli. Je to pocit, ktorý nám pripomína, že by sme sa mali do niečoho pustiť, niečo nové objaviť. Ale ak by sa náhodou stalo, že sa vám práve vôbec nič nebude chcieť, skúste si prečítať nejakú rozprávku. Napríklad práve o nude.