Snehulienka
Poznáte niektorú z ďaľších verzií Snehulienky?
Smartfóny pre deti – áno či nie? Toto je otázka, ktorú si pravidelne kladie množstvo rodičov. Kedy je ten správny čas na kúpu prvého smartfónu pre dieťa, na čo si dať pozor a ako ho využiť aj pre prospech vašej ratolesti? Toto sú len niektoré z viacerých na otázok, na ktoré sme sa pýtali psychologičky Karolíny Schubertovej.
Záleží na mnohých okolnostiach. Najprv je dôležité sa zamyslieť nad tým, prečo chceme dieťaťu telefón kúpiť. Pokiaľ dieťa napríklad začína chodiť samo domov zo školy a my hľadáme spôsob, akým sa s nami spojí alebo zavolá, môže byť pre začiatok riešením tlačidlový telefón. Pokiaľ nás ale dieťa samo od seba požiada o smartfón – môže to byť aj tým, že ho má kamarát alebo napríklad väčšina triedy – treba sa zamyslieť nad tým, či je pripravené aj na zodpovednosť, ktorá s týmto novým svetom otvorí.
Skôr než na vek by sme mali prihliadnuť na to, aké má dieťa schopnosti a ako s ním rodičia predtým hovorili o všetkom, čo ho môže na internete stretnúť a ako sa správne zachovať v rizikovej situácii.
Ako som už spomenula, záleží na oboznámenosti dieťaťa s tým, ako také zariadenie používať bezpečne, aké riziká naň môžu čakať pri pohybe na internete a malo by disponovať znalosťami o tom, na koho sa obrátiť, ak by objavilo niečo, s čím si nevie rady .
Tiež je potrebné, aby dieťa ovládalo všetky základné funkcie telefónu, ako je telefonovanie, písanie správ, nie iba aplikácie. Je dobré naučiť dieťa, ako v prípade potreby pomocou telefónu privolať pomoc.
Ďalej kúpa závisí od dôvodu, prečo rodič dieťaťu telefón kupuje. Ako som už spomenula, pokiaľ ide o prehľad o dieťati – ozve sa, že je v poriadku doma – postačí tlačidlový telefón. Ak chce dieťa vyložene smartfón, mala by nasledovať diskusia, prečo dieťa telefón chce, na čo by ho využívalo a potom je na rodičovi zvážiť, či je to vhodné.
Dieťa by sa tiež nemalo báť zdieľať s nami niečo, čo ho na internete vydesilo alebo bolo nepríjemné, takže dôležitý je faktor dôvery. Dieťa by sa do online sveta nemalo vydávať nevybavené základnými užívateľskými schopnosťami a musí si byť vedomé rizík. V neposlednom rade ide o finančnú stránku. Pokiaľ kupujeme telefón menšiemu dieťaťu, mali by sme pri uvažovaní nad cenou zvážiť aj možnosť, že ho dieťa stratí.
Určite nie je dostačujúce iba „nie“, bez akýchkoľvek argumentov. Pokiaľ dôjdete k uváženiu, že dieťa na telefón ešte nie je zrelé, je dobré si s ním v pokoji sadnúť a vysvetliť mu dôvody, prečo ste sa tak ako rodičia rozhodli. Spýtajte sa dieťaťa, prečo telefón chce a skúste sa s ním dohodnúť na tom, ako by sa dalo nájsť náhradné riešenie aj bez vlastného telefónu. Napríklad – pozerať sa na Youtube alebo si občas zahrať hru na telefóne rodičov. Online obsahy sú súčasťou debaty medzi deťmi a dieťa chce mať možnosť sa do nich zapojiť.
Môže sa to tak zdať, pretože máme pocit, že vidíme čoraz viac a čím ďalej mladších detí s telefónom a častejšie sa o tom hovorí. Nemám k tomu ale dostupné dáta, nemôžem teda odpovedať.
Každá nová technológia spôsobuje obavu o vplyv na ľudstvo. Teoretik médií McLuhan v šesťdesiatych rokoch popisoval, ako sa v minulosti ľudia báli napríklad aj príchodu gramofónu, zo strachu, že povedie k nepotrebe komunikovať a k odumretiu hlasiviek. Každá technológia nesie dobré aj zlé. Smartfóny sa stávajú bežnou súčasťou životov nás aj našich detí. Môj osobný názor je ten, že dieťaťu treba ponúkať aj dostatok iných aktivít, než len čas s telefónom.
Detský mozog je plastický, veľmi tvárny v reakcii na podnety, ktoré dostáva. Preto je dôležité, aby deti mali veľké množstvo rôznych podnetov a nie iba tých na displejoch. Dôležité je hlavne sa hýbať. Dnešná doba je tiež presýtená rôznymi informačnými podnetmi a občas sa nielen deti, ale aj dospelí môžu cítiť prehltení. Preto skúsme niekedy všetko vypnúť a vyraziť do prírody.
Dôležitejšia ako otázka, koľko času na telefóne dieťa trávi je otázka, ako ho trávi. Existuje mnoho dobrých aplikácií, ktoré môžu priniesť aj niečo naviac (napríklad dobre známe Duolingo pre výučbu jazykov). Za čias rôznych covidových uzáver, ktoré sme všetci zažili, bol telefón skvelým spôsobom, ako sa spojiť s druhými, a tak aspoň čiastočne doplniť sociálny kontakt medzi deťmi, ktorý je pre nich veľmi kľúčový.
Nárast času na smartfónoch ale vedie k tomu, že si dieťa na tento typ „zábavy“ navykne a tým náročnejšie je od smartfónu sa odtrhnúť. Určitý balans je preto nutný. Dieťa môže na telefóne tráviť veľa času z nudy. Preto je dobré ponúknuť mu nejakú náhradnú aktivitu.
Pre ilustráciu môžem ponúknuť moju nedávnu skúsenosť z prvého ročníka osemročného gymnázia, kde študenti uvádzali, že majú na telefóne nastavený denný limit 1-1,5 hodiny a príde im vyhovujúci. Niektorí dokonca spomenuli, že pokiaľ by tento limit nemali, trávili by tam zbytočne veľa času a mali by problém telefón odložiť. Všetko je o dohode s rodičom. Z ďalších časových údajov by som ešte spomenula nevhodnosť používania telefónu približne hodinu a pol pred spaním. Displeje totiž vyžarujú tzv. modré svetlo a prispievajú k problémom so zaspávaním a kvalitou spánku.
Spomenula by som sťahovanie aplikácií, ktoré môžu byť často platené, vyskytnúť sa môžu aj dodatočné platby v herných aplikáciách. Ostatné riziká sa vzťahujú k samotnému pohybu v online priestore a na sociálnych sieťach. Tiež je vhodné všetky displeje nepoužívať 90 minút pred spaním, ako som už spomenula.
Základom pre vzťah medzi rodičom a dieťaťom je dôvera. A to platí aj pri nastavovaní pravidiel na používanie mobilného telefónu. Základom by mala byť dohoda medzi rodičom a dieťaťom na tom, koľko času denne bude dieťa pri mobile tráviť. Môžete začať tak, že sa dieťaťa spýtate, akú má predstavu, potom oznámiť, akú predstavu máte vy a dohodnúť sa na vzájomnom riešení.
Užitočné sú aj aplikácie, ktoré obmedzujú denný čas strávený na telefóne a pomáhajú v dodržiavaní dohody. Dohoda o čase strávenom na telefóne a ďalšom správaní s ním spojeným (telefóny pri jedle, pred spaním atď.) môže byť písomná a podpísaná rodičom i dieťaťom, vyvesená na nejakom spoločnom mieste – napríklad na chladničke alebo nástenke.
Je možné tiež využiť niektoré rodičovské aplikácie na kontrolu telefónu svojho dieťaťa. Medzi obľúbené patrí napríklad Google Family Link, kde môžete dieťaťu vytvoriť zvláštny Google účet a regulovať sťahovanie aj používanie aplikácií alebo sledovať jeho polohu. Medzi platené aplikácie patrí napríklad Qustodio alebo Norton Family. Každému rodičovi môže vyhovovať niečo iné. Nie je ale vhodným riešením za trest vypnúť nejaké aplikácie bez dohovoru s dieťaťom a uvedením dôvodu. Dôležité je vysvetliť prečo, čo a ako. Základom je zdravý dialóg o tom, čo dieťa videlo, aby sa nebálo prísť s otázkami. Je tiež dobré mať na pamäti, že obsahy, ktoré sa k vášmu dieťaťu dostanú, neprúdia vždy iba z jeho telefónu, ale vidieť ich môže napríklad aj na telefóne kamarátov.
Všetky deťmi aktuálne najužívanejšie sociálne siete majú vekový limit 13 rokov. Deti často hovoria, že registrácia jednoducho obchádzajú zmenou dátumu narodenia. Napríklad podľa serveru E-bezpečí navštevuje TikTok štvrtina českých detí vo veku 10-12 rokov.
Na sociálnych sieťach čaká množstvo zábavy a inšpirácie, ale aj niektoré nástrahy, na ktoré dieťa musí byť dobre pripravené, aby vedelo, ako sa v danej situácii zachovať. Niektoré dieťa môže byť takto „pripravené“ v 11 rokoch, iné až v 15 rokoch. Nie je jednoduché dieťa len tak obmedziť. To, čo sa deje na sociálnych sieťach a všeobecne v online svete je predmetom konverzácie medzi deťmi a dospievajúcimi. Pokiaľ sa dieťa neorientuje, môže byť z konverzácie „vystrčené“.
V rámci stáže som sa stretla s osemročným nadaným chlapcom, ktorého mamička nedokázala pochopiť, prečo trávia čas hraním počítačových hier, keď má toľko iných a užitočnejších záujmov. Chlapec potom povedal, že ho hry ani veľmi nebavia, ale bavia sa o nich spolužiaci v škole a on sa s nimi chce mať o čom rozprávať.
Ako som už spomenula, jednotlivé siete majú nastavené vekové hranice pre vytvorenie účtu, najčastejšie trinásty rok veku. Dieťa by si malo byť vedomé rizík, ktoré naňho na internete čakajú a vedieť na ne primerane reagovať, mať priestor si o nich pohovoriť. Medzi základné znalosti patrí ochrana súkromia alebo uvedomenie si toho, že čo dáme na internet, už z neho nikdy úplne nezmizne.
Vyhla by som sa tvrdému použitiu slova hrozba, ktoré môže evokovať, že zakaždým, keď dieťa vstupuje do online sveta, môže sa mu stať niečo hrozivé. Pohyb online sa viaže s pozitívami aj s rizikami. Dieťa sa môže stretnúť s predátormi, online pornografiou, podvodnými obchodníkmi, pornografiou alebo kyberšikanou. Je dôležité porozprávať sa s dieťaťom o tom, že na internete možno nájsť naozaj všetko. A to zahŕňa ako užitočné, tak aj nevhodné veci.
Dieťaťu treba prízvukovať, že ak sa stretne s nejakým obsahom, ktorému nerozumie, je vždy možnosť blokácie účtu alebo nahlásenia príspevku. Pokiaľ sa stretne s nevhodným obsahom miereným proti niekomu, nezdieľať ho ďalej a prípadne sa s niekým poradiť. Aj v online priestore platí slušné správanie, rovnako ako v reálnom svete. Rovnako tak treba zdôrazniť, aby nikam nechodili s cudzími ľuďmi, ktorých spoznajú online.
Je dôležité vytvoriť prostredie, v ktorom sa s dieťaťom otvorene hovorí o tom, s čím sa stretáva, aby sa v prípade rizikovej situácie na nás nebálo obrátiť s prosbou o pomoc alebo vysvetlenie. S týmito pravidlami môžeme maximalizovať bezpečnosť pohybu na sociálnych sieťach.
Som rada, že to spomínate. Ako prvá mi napadá možnosť rýchlo sa spojiť s rodičom v prípade potreby, rodič tiež môže zistiť, kde sa dieťa pohybuje. Treba si tiež uvedomiť, že smartfóny a aplikácie sú dnes už dôležitou súčasťou života detí, a to z niekoľkých dôvodov.
Po prvé deti môžu zostať v spojení s kamarátmi, ktorých nemajú možnosť tak často vídať. Ďalším aspektom zo sociálnej oblasti je možnosť byť súčasťou skupiny. Veľa tried a iných skupín vytvára skupinové chaty, kde preberajú rôzne témy alebo si niečo posielajú. Dieťa, ktoré s takouto skupinou nedrží krok, môže byť vyradené z pre neho dôležitého diania. Prirodzene chce do skupiny patriť a orientovať sa v aktuálnych témach. Aj mimo týchto uzavretých skupín chce dieťa sledovať to, čo spolužiaci, a tak s nimi mať podobné témy na konverzáciu.
Sčasti by sme sa na sociálne siete mali pozerať aj z hľadiska možnosti rozvoja kreativity. Pokiaľ vaše dieťa nahráva vlastné videá na TikTok, pracuje jeho predstavivosť a kreativita. Aj natáčanie herných videí sa môže stať koníčkom.
Pre staršie deti môže byť zdrojom inšpirácie pri hľadaní seba samého, môžu sa tam spojiť s ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké záujmy, vyskúšať si reakciu publika na ich prejav v bezpečnom prostredí alebo sa niečo nové naučiť.
Absolútne. Ideálne je vymedziť si napríklad pravidelný čas každý týždeň. Je jasné, že nám asi nebudú populárna Tiktokerka alebo Youtuber pripadať tak veľmi zaujímaví, ako nášmu dieťaťu. Záujem v zmysle „Ukáž mi, na čo sa pozeráš a chcel by som tiež pochopiť, ako funguje to či ono,“ ale dieťa poteší a nebude sa báť s nami zdieľať to, na čo v online svete narazí. Nesmieme tiež zabudnúť na to, že my sami sme pre dieťa modelom používania telefónu, a tak pokiaľ napríklad chceme, aby dieťa nepoužívalo telefón pri jedle, mali by sme ho odložiť aj my.
Nevyznám sa úplne v technologických parametroch telefónov a ich vzťahu k cene, preto na túto otázku asi nedokážem plne odpovedať. Môžem len povedať, že suma, ktorú budú rodičia ochotní investovať, je na ich uvážení. V súvislosti s vekom dieťaťa je tiež potrebné počítať aj s tým, že telefón sa ľahko stratí alebo rozbije. Rodičovské aplikácie sa dajú nahrať na väčšinu typov smartfónov a pravidlo dôvery rodič-dieťa platí tiež.