Vnímaním vlastného tela k lepšiemu spánku

V minulom článku sme sa venovali tomu, ako sa môžeme uvoľniť zameraním pozornosti na náš vlastný dych. Tentoraz sa pozrieme na iný typ relaxácie, pri ktorej si všímame naše telo.
Táto technika vyžaduje o niečo viac času, než je tomu u dychových cvičení. Veľmi dobre sa hodí na navodenie pokojnej atmosféry a uvoľnenie pred spaním. Jej veľkým prínosom je tiež to, že deti sa učia venovať pozornosť vlastnému telu a vnímať jeho signály. Vďaka tejto schopnosti je potom pre ne jednoduchšie uvedomovať si aj počas dňa, ako sa ich telo cíti a čo práve potrebuje.

Podstatou relaxačného cvičenia je viesť deti tak, aby sa sústredili na jednotlivé časti svojho tela. Poproste ich najprv, aby si ľahli na chrbát s rukami voľne položenými pozdĺž trupu. Nech nazačiatok chvíľu vnímajú iba vlastný dych. Stačia tri nádychy a výdychy a potom už môžete preniesť pozornosť na telo.
Začnite pri nohách a postupujte smerom nahor, alebo zvoľte opačný smer od hlavy k chodidlám. Je dobré zachovávať nadväznosť a neskákať z miesta na miesto, aby si deti lepšie udržali pozornosť. Inštrukcie prispôsobte veku detí. U tých mladších úplne postačí, keď začnete chodidlami a zameriate sa na nohy, chrbát, bruško a hrudník, ruky, krk a hlavu. U starších detí sa nebojte ísť postupne i viac do detailov. Preskúmajte aj prsty na nohách, kolená, ramená, bradu, oči...

Spôsob, akým budete deti doprevádzať, takisto zvoľte úmerne k ich veku a povahe. Môžete sa napríklad vydať na cestu telom – pozdraviť jednotlivé časti tela a popriať im dobrú noc. Alebo sa môžete stať malým trpaslíčkom, ktorý má v ruke lampášik a pri prechádzaní telom jeho časti postupne osvetľuje. Nemusí to byť práve trpaslík, môže ho zastúpiť povedzme víla alebo iná postava, ktorú majú vaše deti rady. A tiež nemusí chodiť pešky. Čo keby napríklad cestoval po tele námorníckou loďou, raketou alebo cválal na jednorožcovi? Fantázii sa medze nekladú. Starším deťom alebo dospelým môže dajme tomu vyhovovať predstava priezračného potôčika, ktorý preteká telom a očisťuje ho.
Pri vašom putovaní sa môžete zastaviť aj na mieste, ktoré je aktuálne boľavé alebo choré. Doprajte mu trocha láskavej pozornosti. Poprajte mu, aby sa skoro uzdravilo, a predstavte si, ako choroba telo opúšťa a ako sa dané miesto hojí. Keď svoje telo pri uzdravovaní podporujeme, prestávame bolesti alebo chorobe odporovať. Vďaka tomu sa zmierňuje i napätie s odporom spojené. Môžeme sa tak viac uvoľniť, a vyjsť tým procesu hojenia naproti.

Môžete skúsiť aj o čosi dynamickejší variant, vhodný pre deti, ktorým sa sústredenie na telo zdá príliš obtiažne. Tento spočíva v tom, že v jednotlivých častiach tela najprv vytvoríte napätie, ktoré následne uvoľňujete. Čo najviac napnite nohy, chvíľu držte a potom napätie s dlhým výdychom povoľujte. Všímajte si, aké to je, keď sú nohy uvoľnené. Akoby patrili handrovej bábike.
Od nôh sa presuňte k panve, stiahnite sedacie svalstvo, chvíľu držte a potom s dlhým výdychom uvoľnite. Obdobne postupujte s ďalšími časťami tela. Zatiahnite brucho, vypnite hrudník, zatnite päste, napnite ruky, pevne stisnite zuby, zavrite čo najviac oči, pokrčte čelo... Na záver si uvedomte, aké pocity máte, keď je celé telo uvoľnené.

Ďalšiu inšpiráciu, ako deti týmto typom relaxačných cvičení sprevádzať, nájdete v našich uspávankách. Môžete sa stať malým cestovateľom a pri prechádzaní telom sa dozvedieť aj niečo o tom, ako vlastne telo funguje. Alebo vás možno bude viac lákať stráviť noc pod širákom a nechať sa zahriať malou hviezdičkou, ktorá práve spadla z neba.

V nadchádzajúcom článku, ktorý uzatvorí túto minisériu, sa dozviete, ako sa dajú na relaxáciu využiť naše zmysly.