Pred mnohými rokmi žila v Mexiku čierna puma. Mala neuveriteľnú silu a všetky ostatné zvieratá sa jej nesmierne báli. Popochopiteľne, puma o tom veľmi dobre vedela a často zvykla strašiť slabšie zvieratá len tak pre zábavu. Niekedy iba poriadne zarevala, inokedy sa zas potichu plížila po konároch stromov, aby potom odtiaľ znenazdajky skočila rovno pred nejaké bojazlivé zviera, ktoré sa dalo okamžite na útek. Hoci sa puma na týchto svojich žartíkoch ohromne bavila, ostatní mali jej správania už naozaj dosť.
Jedného dňa puma bežala po stepi a zakopla pritom o príbytok malej kobylky, ktorý bol razom zničený.
Odvážna kobylka sa ihneď pustila do pumy: „Myslíš, že to, čo si spravila, bolo pekné? Všetci už máme po krk tej tvojej arogancie a hlúpeho správania!“
„To sa ako opovažuješ so mnou takto hovoriť?“ Puma zarevala takou silou, že to bolo zaiste počuť široko-ďaleko. „Nejaký malý, bezvýznamný hmyz mi hádam nebude hovoriť, ako sa mám správať!“
Lenže kobylka sa nedala a svojím piskľavým hlasom spustila, čo jej sily stačili: „Rozbila si mi celý dom! Za svoje činy budeš niesť zodpovednosť.“
Avšak puma sa len zasmiala: „Choď mi už aj z cesty! Mám oveľa dôležitejšie veci na práci, ako sa zaoberať tebou.“
No kobylka sa ani náhodou nemienila vzdať: „Keď si taká odvážna a silná, vyzývam ťa teda na súboj. Zajtra o takomto čase sa stretneme priamo tu. Ja zhromaždím svoje vojsko a ty zas to tvoje. Uvidíme, kto zvíťazí.“
Puma súhlasila, pretože si nevedela ani len predstaviť, ako by ju mohol poraziť obyčajný hmyz.
A tak sa obidve vybrali zháňať svoje bojové jednotky. Kobylka sa dohodla s priateľkami osami a pume zas prisľúbili pomoc líšky. Na druhý deň sa tieto dve vojská postavili oproti sebe na dohodnutom mieste. Puma poverila najskúsenejšiu líšku, aby viedla celý boj. Nuž, a tá dala zakrátko pokyn na…
