Kde bolo, tam bolo, za deviatimi horami a deviatimi riekami, sedela na záchodovej doske partia bacilov. Boli bacuľaté, chlpaté a mali ostré zúbky aj pazúriky. V rukách držali kufríky a na hlavách mali nasadené klobúčiky, niektoré trochu nakrivo. Sedeli tam už hodnú chvíľu a tešili sa, kedy konečne pôjdu na výlet.
Vtom sa na záchode rozsvietilo svetlo. Na záchodovú dosku si opatrne sadol malý Jakubko.
„Ideme na to, chlapci!“ zavelil najväčší a najtlstejší bacil a všetci vyrazili vpred. Bežali a bežali, až sa im podarilo vyskočiť na Jakubkove dlane. Pevne sa chytili a už sa nepustili.
„Hurá, pôjdeme na výlet!“ radovali sa svorne. Najväčší bacil ich však zastavil.
„Ešte sa neradujme, kamaráti. Čo ak si chlapček teraz umyje ruky? To by sme veru nešli nikam.“
Chlapček zoskočil zo záchodovej dosky a spláchol. Potom sa priblížil k umývadlu. Bacily napäto čakali, čo Jakubko urobí. Niektoré z nich mu od samej nervozity zahryzli do dlane. Tak umyje si ruky alebo nie?
Na obrovskú radosť bacilov však Jakubko zabudol. Prešiel okolo umývadla, ani si nevšimol voňavé mydlo a šiel priamo do kuchyne. Bacily na Jakubkovej dlani prepukli v ohlušujúci jasot.
„Jupí, zabudol! Tak predsa bude výlet!“
Jakubko prešiel kuchyňou a vzal si z misky želatínový cukrík.
„Chlapci, pripraviť sa, pozor, ideme!“ zvolal najväčší bacil, nasadil si na oči plavecké okuliare a pripravil sa na skok. Len čo si dal Jakubko neumytou rukou cukrík, celá chlpatá partia mu z nej bez váhania naskákala do úst. A párty sa začala. Jeden bacil sa zahryzol Jakubkovi do líčka. Ďalší sa zavŕtal medzi zúbky a škrabal tam Jakubka ostrými pazúrikmi. Ostatné čakali.
Len čo chlapček prehltol, vydali sa spolu so slinami dlhou šmykľavkou v krku priamo do bruška. Na šmykľavke to nádherne išlo, bacily na chrbte rezali…