Pavol Dobšinský
Starý Bodrík a vlk
Príbeh zo zbierky Pavla Dobšinského o hrdinskom psíkovi hovorí o tom, že múdrosťou možno premôcť silu a že poctivosť a vernosť sa vždy vyplácajú.
Bolo raz jedno dievčatko, ktoré sa volalo Katka. Žila iba so svojou mamičkou, ktorú však trápila ťažká choroba. Bohužiaľ, boli aj veľmi chudobní, takže Katka mala len jedny jediné topánky – staré, popraskané a deravé zimné čižmy. A tak aj počas horúceho leta chodila obutá v týchto ťažkých a hrubých čižmách.
Raz, keď Katka prechádzala dedinou, všimla si ju obuvníkova žena. Táto staršia pani mala veľmi láskavé srdce a dievčatka jej prišlo ľúto. Rozhodla sa, že z malých kúskov kože, ktoré im v dielni ostali nazvyš, vyrobí pre Katku topánočky. Ako si zmyslela, tak aj bolo. Už o pár dní ich išla Katke zaniesť. Topánky boli červené a hoci sa ich obuvníčka snažila ušiť čo najlepšie, neboli príliš pekné. Na malé nôžky však sadli ako uliate a Katka sa im veľmi potešila.
No práve v ten deň, keď Katka dostala nové topánky, umrela jej mamička. Katka s plačom vybehla z domu a utekala nevedno kam. Čoskoro bol pohreb a naň sa červené topánky vôbec nehodili. No Katka nemala na výber - obula si na bosé nôžky topánky a vybrala sa na poslednú rozlúčku s mamičkou.
Keď tak sedela smutná na múriku pri cintoríne, prechádzal okolo nej koč. Vznešená stará dáma, ktorá sa v ňom viezla, zazrela plačúce dievčatko. Katky jej bolo veľmi ľúto, a preto sa ponúkla, že sa dievčatka ujme a poskytne jej nový domov.
Dievčatko dostalo nové, čisté oblečenie a obuv. Začala chodiť do školy a naučila sa čítať, písať a počítať. Rástla do krásy, no ako sa jej dobre vodilo, bola čím ďalej, tým viac namyslená a márnivá. Keď nebolo tak, ako chcela ona, dupala nohami a revala tak nahlas, že ju bolo počuť až ku susedom.
Jedného dňa zavítala do ich končín kráľovná a jej krásna dcéra - princezná. Všetci obdivovali jej krásu, pôvabné šaty…