Druhá časť zo série rozprávok Braňa Jobusa.
„Wau, tu je krááásne, samá špinka a prach, to je nádhera!“ pochvaľovala si Chrontulienka prostredie pod Jalafášovou posteľou. Keďže ju prepadol riadny hlad, začala sa svojimi chápadielkami načahovať za všetkou špinou, na ktorú dočiahla, a spokojne to tlačila do seba. Čím viac papala, tým viac bolo poupratované.
Nuž ale keď sa nemohla nasýtiť, vyplazila sa spopod postele a pustila sa pojesť špinu z celej Jalafášovej izby.
„Teda, to bola maškrta. S týmto chlapcom – špinďúrom – si ja budem rozumieť. Tak nádherne zanedbaná izba, a on? Ako pekne spinká. Určite sa neumýval. Je tak krásne chrontavý. Nádhera,“ hladila si Chrontulienka plné bruško v už vyleštenej Jalafášovej izbe a zaliezla naspäť pod jeho posteľ. No veru, ale riadne narástla, lebo sa tam už ledvaže vteperila.
Ráno začalo svitať a maminka Gizela Ontáčiková šla ihneď z kúpeľne a zo záchodu – tak ako to už bývalo zvykom – zobudiť syna do školy. Otvorila dvere a okamžite zmeravela. Prišiel šok, z ktorého sa nevedela pár sekúnd spamätať. Následne zavrela dvere. Potom ich znovu otvorila, aby sa presvedčila, či sa jej to nesníva, a celá vyplašená letela za svojím mužíčkom Jalafášom Ontáčikom starším s nevídanou správou.
„Poď sa pozrieť, stalo sa niečo neuveriteľné! Náš syn má upratanú izbu!“ oznamovala zvýšeným hlasom a s vypleštenými očami túto sci-fi správu.
Jalafáš starší odložil cirokovú kefu, s ktorou si práve čistil montérky do práce, pozrel do kalendára, či náhodou nie je prvý apríl a či si z neho manželka nestrieľa. Pozrel ešte raz na ňu a riekol: „Čože?! Upratanú izbu? To zjem túto cirokovú kefu, keď je toto pravda!“ vyslovil neveriacky a odprisahal, že to naozaj urobí, ak ho manželka neklame. Samozrejme, prv ako sa spolu vybrali nazrieť do detskej izby, ešte dokefoval svoje montérky.
A naozaj. Všetko vyleštené,…