Deviata časť zo série rozprávok Braňa Jobusa.
To, že Chrontulienka schudla pomerne rýchlo, bolo síce super. Ale to, že na internete kolovalo video z mobilu vrátnika Adriána Hulváta, ako nadvihuje strechu na kravíne, až také super nebolo.
„Uf, máme problém!“ doletel vyplašený Jalafáš za školníkom Jaroslavom Dlažbom, ukazujúc mu na mobile video s Chrontulienkou.
„Na sociálnych sieťach je síce hviezda, ale čo my s tým teraz urobíme?!“ zamyslel sa školník. A hneď aj pokračoval: „Určite po nej pôjdu, toto už neututláme. Ale aspoň vieme, kde sa nachádza!“ ešte dodal, keď vtom do školníkovho kumbálika dofrčali dvaja loptoši – Žakar s Krimplénom.
„Tak čo, Jalafáš, predsa len existuje tá obluda! A naša mama nám neverila a museli sme s handrou umývať zem, keď sme ti vymenili ruksak! Áno, vtedy, keď si išiel do autoumývačky a naša mama akože odpadla! A ešte sme videli aj fotky Vejuš zo susednej triedy, ako odfotila obludu už malinkú v jej svetríku. Takže predsa len existuje!“ riekli prevratné informácie dvojičky, ktoré sa cítili ukrivdené aj za to, že si vraj pomýlili Chrontulienku s handrou na umývanie zeme.
„Hovoríte, že ste si pomýlili Chrontulienku s handrou? A že existujú fotky, ako má na sebe uštrikovaný svetrík od Vejuš? Nuž, keď je teraz Chrontulienka zase schudnutá, obliekli by sme ten jej svetrík na tú handru, a možno by sa nám podarilo urobiť tajnú výmenu… a tak Chrontulienku zachrániť,“ zauvažoval Jalafáš a všetkým prítomným sa jeho nápad celkom pozdával.
Nuž, výnimočná situácia si vyžadovala aj výnimočné spojenia, a tak začali spoločne kuť plány, ako dostať Chrontulienku z bývalého areálu jednotného roľníckeho družstva.
Ihneď po škole sa vybrali pozrieť, kde sa nachádza kravín, v ktorom je ukrytá Chrontulienka.
„Uf, tak toto nebude sranda!“ poznamenal školník Jaroslav Dlažba, keď z diaľky uvidel blikajúce hasičské a policajné autá, ktoré obkolesili celý bývalý…