Bol pondelok. Alex s Tinkou mali už dávno sedieť pri raňajkách, aby stihli prísť včas do školy a škôlky, ale zatiaľ na nich mamička márne čakala v kuchyni.
„Alex! Tinka! Kdeže ste? Poďte sa najesť, aby vám to nevychladlo!“
Keď sa tí dvaja konečne prirútili k stolu, správali sa... nuž, trošku zvláštne. Vyzerali, akoby pred niečím alebo niekým uhýbali, Alex sa tváril nadšene aj ustarane zároveň a Tinka sa občas zachichotala, hoci na to vôbec nebol dôvod. Než sa však mamička stihla začať vypytovať, bol už najvyšší čas vyraziť.
Celá cesta do školy bola akási záhadná.
„Pozor, aby si nevrazila do pána suseda!“ vykríkol starší zo súrodencov.
„Čo sa deje, Alex?“ divila sa mamička. Veď Tinka bola od neho aspoň meter ďaleko... A rovnako sa čudovala, keď Tinka v šatni zakňučala:
„Alex, však mi potom po škole všetko vyrozprávaš?“
Tinka sa s bratom veľmi rada hrávala, to áno, ale jeho školské starosti jej ešte veľa nehovorili. Prečo by chcela počúvať o všetkom, čo sa bude Alex učiť v škole?
A bola tu ešte ďalšia zvláštna vec: mamička mala celou cestou pocit, akoby jej niekto – alebo niečo – dýchalo na krk. Už aby sa nám začala tá dovolenka, pomyslela si a objala Alexa pred školou. „Nech sa ti dnešok vydarí,“ zaželala mu a pobozkala ho na rozlúčku.
„Aj tebe, mami, my si ho užijeme!“ opätoval jej prianie pekného dňa Alex a rozbehol sa do školy. Stále sa pritom tak zvláštne obzeral...
Pri vstupe do budovy sa chlapec pozrel vedľa seba a rukou urobil podivný pohyb – ako keby niekoho hladkal. „Počkaj tu na mňa, Meg, dovnútra sa nezmestíš… Len si spomeň na tú moju skriňu! Dnes máme iba pár hodín, utečie to ako voda.“
Meg na znak súhlasu zafunela a so zadunením sa…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
