Pavol Dobšinský
O dvanástich mesiačikoch
Klasický príbeh o tom, že dobro vždy vyhrá nad zlom. Keď Marušku vyženie zlá macocha v zime do lesa, aby jej nazbierala fialky či jahody, pomôžu jej dvanásti mesiačikovia vďaka svojej nadprirodzenej sile.
V jednom odľahlom kraji bol kedysi dávno veľký mlyn. Žil v ňom starý mlynár so svojimi tromi synmi. Časy boli vtedy ťažké, a tak si aj oni nažívali v skromných podmienkach. Od rána do večera museli všetci štyria pracovať v mlyne, aby si na živobytie zarobili. Mlynár mlel múku a synovia mu so všetkým pomáhali. Namletú múku každý deň naložili na vozík so zapriahnutým
Jedného dňa však mlynár ťažko ochorel, a keďže tušil, že už nastali jeho posledné dni na tomto svete, zavolal si k sebe všetkých synov.
„Synovia moji, zrejme už nastala moja chvíľa a čoskoro sa budete o mlyn musieť sami postarať. Nie je toho veľa, čo vám tu po sebe zanechám, ale verím, že sa medzi sebou o všetko spravodlivo podelíte,“ povedal starý mlynár svojim trom synom.
Mlynárova predtucha sa, žiaľ, už o pár dní
Kým starší bratia si vďaka dedičstvu mali ako na obživu zarobiť, ten najmladší si robil starosti, čo si teraz počne. Aký už len bude mať osoh z kocúra, ktorý na nič nie je súci? A navyše, starší bratia ho už viac v mlyne nechceli a pri prvej príležitosti ho poslali kadeľahšie.
„Braček, nič sa nedá robiť. Viac ťa tu nepotrebujeme. Musíš si ísť iné miesto hľadať a aj toho kocúra si vezmi pekne so sebou, len nám tu zavadzia. A aby si nepovedal, že sme sa zle k tebe zachovali, tu máš na cestu tieto dva groše,“ povedal najstarší brat povýšenecky a hodil na stôl dve
Najmladšiemu zo…