Kráľovná straka

V ďalekej krajine žila zlá kráľovná. Ľud, ktorému vládla, žil v biede. Zato kráľovná bola nesmierne bohatá. A to vďaka tomu, že ľuďom brala všetko, čo sa len dalo. Posielala svoje stráže do ich domovov, aby ľuďom zhabali úplne všetko, čo u nich nájdu. Nebolo dňa, kedy by kráľovná niekomu čosi neukradla. Aj keď krajina, v ktorej panovala, bola veľká, zanedlho jej obyvateľom nezostalo vôbec nič, len holé steny.

Avšak v tejto krajine, hlboko v lese, žila aj biela čarodejnica. Tá sa síce ľuďom vyhýbala a žila si svojím osamelým životom, ale tej veľkej biede v ich krajine sa už viac nemohla len tak prizerať. A preto sa rozhodla, že navštívi kráľovnú, aby ju varovala.

Kráľovná sedela mrzuto na tróne a so svojimi generálmi kula plány, ako krajinu zväčšiť, pretože sa jej, samozrejme, málilo. Vtom do sály vošla otrhaná žena s plačúcim dieťatkom v náručí.

„Kráľovná, pani naša, daj nám, prosím, pár krajcov chleba, lebo mi deti od hladu pomrú. Nám tým veľmi pomôžeš a ty si ani nevšimneš, že ti vôbec ubudlo,“ vrhla sa utrápená žena na kolená.

„Ako sa len opovažuješ!“ kráľovná sa nahnevane zdvihla z trónu. „A vôbec, ako si sa sem dostala? Stráže!“ zvolala, a stráže okamžite pribehli ku kráľovnej.

„Prečo ste ku mne pustili túto otrhanú žobráčku?“ kráľovná pohŕdavo pozrela na úbohú ženu.

„Ale… ale veď my sme nikoho dnu nevpustili, vaša výsosť,“ koktali stráže.

A práve vtedy sa žena premenila na bielu čarodejnicu.

„Varujem ťa prvýkrát!“ čarodejnica zdvihla varovne prst. „Ak nevrátiš všetko, čo si doteraz nakradla, prídeš o všetko, ba ešte aj o viac...“

„Chyťte ju!“ prikázala kráľovná strážam, no márne. Čarodejnica zmizla v kúdoloch bieleho dymu nevedno kam.

Kráľovnej tie slová niekoľko dní vŕtali v hlave, no postupne na ne zabudla.

Jedného dňa si vyšla v sprievode stráží na koni do blízkeho…