Bola raz jedna malá dedinka, v ktorej bývali iba ľudia z jedného kmeňa. Boli to jednoduchí ľudia, ktorí sa živili remeslom. Kuli železo a lovili divú zver. Medzi týmito obyvateľmi vyrastalo aj roztomilé dievčatko, ktoré vyzeralo úplne inak než ostatné deti. Vďaka svojej nevídanej kráse pôsobilo ako nejaká nadľudská bytosť. Jej rodičia boli na svoju dcérku veľmi hrdí a radi sa ňou pýšili.
Keď po rokoch z dievčatka vyrástla nádherná mladá žena, rodičia začali pomýšľať na dcérinu svadbu. Zaumienili si, že jej ženíchom by nemal byť len taký nejaký muž z ich kmeňa. Boli presvedčení, že ich dcéra si zaslúži mať za muža tú najmocnejšiu bytosť na svete. Celé dni sa zamýšľali nad tým, kto by mohol byť hodný ich dcéry. Premýšľali o všetkých veľkých osobnostiach, ktoré chodili po svete.
Po čase dospeli k názoru, že najmocnejšou bytosťou na celom svete je boh slnka, a preto by sa ich dcéra mala vydať práve za neho.
Rodičia neváhali, zatĺkli dvere na svojej chatke a vydali sa na ďalekú cestu za bohom slnka. Keď sa im ho po niekoľkých dňoch podarilo nájsť, boh slnka sa ich opýtal: „Ľudia milí, čo vás za mnou privádza?“
„Naša dcéra je krásna a súca na vydaj, takže pre ňu hľadáme toho najlepšieho ženícha. Nuž a ty si najmocnejšou bytosťou na svete, takže si určite hoden našej dcéry,“ povedal otec.
„Som rád, že si to o mne myslíte. Ale existuje niekto, kto je predsa len mocnejší, než som ja,“ upozornil ich boh slnka.
„A kto to je?“ opýtali sa prekvapení rodičia.
„No predsa oblak je mocnejší ako ja. Kedykoľvek môže skryť moju tvár a zahasiť moje žiarivé lúče. Stačí, že ma prekryje, a ja v tom momente zostanem neviditeľný,“ odpovedal boh slnka.
A tak sa rodičia pobrali ďalej, aby vyhľadali boha oblakov. Keď ho…