Opica a bubon

Hlboko v lesoch žila jedna prefíkaná opica. Keď raz jedla figu, sediac na strome, zapichol sa jej do chvosta dlhý ostrý tŕň.

„Ááááúúú,‟ zjačala opica tak silno, až zo stromu popadali na zem takmer všetky figy.

Sama si však tŕň vybrať nedokázala, a tak zašla do osady v údolí, kde žili ľudia, aby tam niekoho poprosila o pomoc. Chvíľu sa túlala uličkami pomedzi domy, až zablúdila k akejsi dielni. Aha, tu mi určite niekto pomôže, pomyslela si opica a vošla dovnútra.

„Priateľu, nože mi pomôž, prosím. V chvoste mám ostrý tŕň a neviem si ho sama vybrať.‟

Rezbár sa hneď ochotne podujal, že úbohej opici pomôže. Lenže ako tŕň z chvosta vyberal, opica sa zľakla a rezbárovi sa pošmykol nôž. Kúsok chvosta tak okamžite letel k zemi.

„Áááúúú,‟ kričala opica na plné hrdlo, „okamžite mi vráť ten kus chvosta, čo si mi odrezal!‟

Lenže vystrašený rezbár iba zalamoval rukami nad tým, čo sa práve stalo. Nevedel, ako by mohol opici odrezaný chvost prinavrátiť.

Nazlostená opica sa do neho ihneď s krikom pustila: „Ak mi nevieš vrátiť môj chvost, daj mi teda niečo zo svojej dielne.‟

Rezbár začal prekutrávať veľkú debnu s náradím. Vytiahol sekeru, ktorú už dávno nepoužíval, a podal ju namosúrenej opici.

Tá sekeru rýchlo schmatla a išla sa ďalej túlať dedinou. Úplne na konci dediny tiekol neveľký potok. Opica si sadla na breh, aby si trochu oddýchla. Počúvala zurčanie vody a sledovala ryby, ktoré vyskakovali nad hladinu, aby si chytili nejakú muchu či komára.

Keď premýšľala, čo urobí so sekerou, vyrušil ju odrazu akýsi zvuk. Strom na druhom brehu sa z ničoho nič začal kmásať ako pri silnej fujavici. Lenže o nejakom vetre nebolo ani chýru, ani slychu. Opica sa teda vybrala preskúmať, čo sa to tam deje. Nuž a zakrátko…