Bolo raz jedno opustené tenisové ihrisko. Také to oranžové s antukou, ako sa tomu správne hovorí. Ležalo v dedine, uprostred zástavby nových domov, kde bývalo mnoho rodín, ale asi ani jedno malé dieťa, ktoré by malo rado tenis. A to je predsa veľká škoda, nemyslíte?
Hrali ste už niekedy tenis? Je to hra s dvoma raketami a loptičkou. Dá sa hrať prakticky kdekoľvek: na lúke za domom, na ceste, kde nejazdia žiadne autá, alebo práve na ihrisku a najlepšie na antuke.
Okolo ihriska viedla cesta do škôlky. Keď sa do susedstva prisťahovalo malé dievčatko menom Anetka, hneď v prvý deň sa opýtalo mamičky:
„Mami, prečo je to ihrisko také opustené?“
Mamička odpoveď nepoznala. Anetke vysvetlila, že je to ihrisko na tenis.
Jedného dňa šla Anetka s mamičkou do obchodného domu, kde prechádzali aj okolo predajne so športovými potrebami. Mali v nej vystavené bicykle, kolobežky, lopty či korčule. A medzi tým všetkým ležali aj dve rakety s loptičkou na lenivý tenis.
„Anetka, pozri,“ povedala mamička a ukázala prstom.
„Čo je to?“ vyzvedala s údivom.
Mamička jej odpovedala, že sú to dve tenisové rakety a loptička na lenivý tenis.
„Ako môže byť tenis lenivý?“ opýtalo sa dievčatko so smiechom.
Mamička mu hneď vysvetlila, že tenis sa môže hrať mnohými spôsobmi. Napríklad lenivý tenis nemá také pevné pravidlá. Môže sa hrať kdekoľvek aj bez siete, cez ktorú sa normálne pinká loptička. A navyše, samotná loptička je ľahšia a mäkšia, ako stvorená pre malé dievčatká.
Anetka sa zaradovala. Keby tie tenisové rakety a loptičku mala, mohla by si predsa ísť zahrať na to opustené ihrisko! A zdalo sa, že presne to mala mamička v pláne. Samozrejme, deti, že mamička tú sadu na lenivý tenis kúpila.
Hneď ako sa spolu vrátili z obchodného domu, vybalili tenisovú sadu…