Príbeh statočného Santiaga

Pod úpätím majestátnych Ánd leží krajina zvaná Kolumbia. V miestnych lesoch sa po dlhé desaťročia usadzovali rôzne kmene. Prichádzali sem z blízkeho, ale aj z ďalekého okolia, pretože pôda bola v tejto časti Zeme mimoriadne úrodná. Stačilo zapriahnuť pár volov, a tie sa ihneď pustili do práce. Keď boli polia dobre poorané, semienka v zemi rýchlo vyklíčili a bohaté živiny v pôde sa postarali o hojnú úrodu, ktorá ľuďom vystačila na celý rok. Aj príbytky si poľahky postavili, pretože všade navôkol boli lesy plné silných stromov. I napriek tomu, že drevo opracovávali ručne, domy rástli ako z vody – a to vďaka šikovným remeselníkom. Boli to jednoduchí a skromní ľudia, ktorí žili v pokoji a v mieri.

No raz sa v jednej takejto osade zišli mladí ľudia a rozhodli sa vykonať vskutku strašný čin…

„Vyženieme všetkých starcov a stareny z tejto dediny. Sú nám len na obtiaž. Nevládzu už pomáhať na poliach ani nosiť drevo z hory, ba aj na stavbách sú už k ničomu,“ vyhlásil vodca týchto mladých osadníkov.

„Niektorým treba dokonca pomáhať pri umývaní alebo pri jedení. A to je úplne neprípustné,“ pokračoval ďalší v menovaní dovôdov, prečo je potrebné zbaviť sa všetkých starých obyvateľov osady.

Dav mladých ľudí zakaždým súhlasne skandoval a tlieskal. Nikomu sa totiž nechcelo poskytovať pomoc a starostlivosť starým ľuďom. Boli pre nich iba zbytočnou príťažou.

Na tomto zhromaždení sa zúčastnil aj mladý Santiago. Ten len neveriacky krútil hlavou nad tým, ako môžu takto zatracovať svojich starých otcov a matky. Nuž a rozhodol sa, že to nenechá len tak.

„Úplne ste sa pomiatli?“ nahnevane vykríkol z davu, načo sa všetky hlavy otočili smerom k nemu. „Veď tí starí ľudia nás predsa všetko naučili. Ako pestovať plodiny, loviť v lesoch, ako variť zdravé jedlá. A aj domy okolo nás,…