Štyria majstri

Ďaleko na severe žil jeden chudobný roľník, ktorý mal štyroch synov. Keď vyrástli na dospelých mládencov, zavolal si ich k sebe a riekol: „Som už starý a sám vás nedokážem uživiť. Choďte do sveta a naučte sa nejakému remeslu.” Bratia si otca veľmi vážili, a tak si zbalili veci a vychystali sa do sveta. Na druhý deň ráno sa s ním rozlúčili a vybrali sa na púť.

Keď prišli na rázcestie, kde sa križovali cesty na všetky štyri strany, najstarší z bratov buchol palicou o zem a povedal: „Tu sa rozdelíme a presne o štyri roky sa tu znovu zídeme.” Ostatní s týmto návrhom súhlasili, a tak sa každý vybral iným smerom.

Po chvíli stretol najstarší z bratov neznámeho človeka. „Kam si sa vybral?” opýtal sa ho pocestný.

„Chcem sa vyučiť nejakému remeslu, ktorým sa dokážem uživiť,” odvetil mladík.

Človek sa potešil a navrhol mu: „Pridaj sa ku mne a staň sa mojím učňom. Naučím ťa perfektne kradnúť. Ja som totiž zlodej.”

Najstaršiemu sa najprv nepozdávalo, že by sa mal učiť takéto nečestné remeslo, ale napokon privolil a začal sa učiť zlodejčine.

Druhý z bratov stretol na svojej ceste múdreho človeka. „Kamže ideš, priateľ môj?” zaujímal sa vzdelanec.

„Idem rovno za nosom a čakám, čo ma na tej ceste stretne. Ale rád by som sa vyučil nejakému remeslu, ktoré ma bude živiť,” odpovedal mu.

„Staň sa mojím učňom a čoskoro bude z teba hvezdár. Je to veľmi uznávané remeslo, nebudeš ľutovať.”

Mládenec neváhal a pridal sa k hvezdárovi. Keď sa všetkému naučil, jeho majster mu daroval ďalekohľad: „Vezmi si odo mňa tento dar. Určite sa ti pri tvojom novom remesle zíde.”

Potom sa obaja rozlúčili a každý išiel svojou cestou.

Tretí z bratov počul výstrel a onedlho stretol poľovníka. Rozhodol sa preto vyučiť poľovníckemu remeslu. Keď…