Na okraji lesa žil v malom domčeku chudobný drevorubač spolu so svojou ženou a piatimi deťmi.
Aby drevorubač nasýtil celú rodinu, rúbal suché stromy a tie potom predával v dedine na kúrenie. Za drevo zväčša dostal vajcia alebo bochník chleba, občas i nejaké to kurča a pár mincí.
A hoci boli veľmi chudobní, žili si spokojne. Až dovtedy, kým jedno z detí nezačalo chorľavieť. Peňazí na doktora nemali, a tak sa drevorubač vybral znova do lesa, aby nazbieral viac dreva. No suchých stromov bolo čoraz menej, takže musel zájsť o čosi hlbšie. Ako tak kráčal lesnou cestičkou a premýšľal nad svojím ťažkým osudom, začul niekde nablízku zurčať vodu. Hm, čerstvá voda ma osvieži a snáď prídem aj na lepšie myšlienky – pomyslel si drevorubač a šiel za zvukom vody. O krátku chvíľu naozaj objavil malú studničku. No tá bola celá zasypaná lístím a hlinou.
„Trochu ťa vyčistím,“ povedal drevorubač a dal sa hneď aj do práce.
Keď studničku vyčistil, neúnavne pokračoval – a čochvíľa postavil z konárov aj malý prístrešok, aby do nej nepadalo lístie, a tiež ohrádku, aby do nej nenaplavovalo hlinu.
„Aj som sa zabudol napiť,“ zasmial sa drevorubač a ponoril dlane do studničky.
„Ďakujem ti, dobrý človek,“ ozval sa odrazu tichý hlas.
Drevorubač sa poobzeral, ale nikoho tam nevidel.
„Ďakujem, že si ma vyčistil. A aj za striešku. Hneď sa cítim lepšie,“ vzdychol spokojne hlas.
Drevorubač sa naklonil nad studničku. „To ty?“ neveril vlastným ušiam.
„Áno, ja. Roky do mňa padá lístie a dážď naplavuje hlinu. Ale ty si mi veľmi pomohol a ja sa ti odvďačím. Naber si vody do čutory. Je zázračná. Stačí hlt, a vylieči všetky choroby.“
Drevorubač si nabral plnú čutoru, poďakoval studničke a utekal domov.
„Žena moja, mám liek!“ kričal celý zadýchaný, len čo vbehol do domu. Potom podišiel k prični, na…