Ako sa dostať do prítomnosti pomocou zmyslov

Sériu článkov o tom, ako deťom napomôcť k lepšiemu zaspávaniu, ukončíme posledným typom relaxácie. Už vieme, ako vnímať vlastný dych i svoje telo. Ďalším spôsobom, ktorý nám umožní preniesť sa do prítomného okamihu, je zamerať sa na naše zmysly. Keď totiž privedieme pozornosť k tomu, čo práve teraz vidíme, počujeme a cítime, nemáme už priestor myslieť na nič iné.

Inštrukcie sú veľmi jednoduché. Uložte deti do postieľok a spýtajte sa ich, čo teraz vidia z miesta, kde práve sú. Skriňu, rozsvietenú lampičku, perinu... Vykonať to môžete aj v prípade, že máte v miestnosti zhasnuté svetlo. Možno uvidíte siluety predmetov alebo zistíte, že jedna časť miestnosti je tmavšia než iná. Menšie deti budú zrejme potrebovať vašu podporu, tie staršie nechajte odpovedať samostatne. Udržiavajte pokojnú atmosféru, nejde o súťaž, kto toho vidí viac.

Keď deti svoje odpovede vyčerpajú, presuňte sa k hmatu. Otázky na hmat bývajú ťažšie uchopiteľné, preto je lepšie deti viesť: Cítiš, ako sa perina dotýka tvojich rúk? Všimni si, ako sa tvoje nohy dotýkajú postele, hlava leží na vankúši... Pri vymýšľaní otázok sa riaďte aktuálnym prostredím. A môžete i nejaký vnem pridať – napríklad pohladenie.
Ak uznáte za vhodné, zamerajte sa aj na čuch. Vnímajte, či je naokolo nejaká vôňa, ktorú môžete zachytiť. Možno cítite čerstvo vypraté periny, šampón, krém na ruky alebo vôňu jedla, šíriacu sa z kuchyne.

Na záver nechajte deti zavrieť oči a upriamte ich pozornosť na zvuky. Čo práve teraz počujú? Vnímajú nejaké zvuky? Aby mohli zvuky zachytiť, musia sa úplne stíšiť a sústredene počúvať.
Niekedy sa môže zdať, že je v miestnosti úplné ticho. Skúste sa ale započúvať ešte pozornejšie. Nezaregistrujete predsa len nejaký veľmi tichý zvuk? Možno začujete tikot hodín, šumenie vetra za oknom alebo dokonca vlastný dych. A keby sa naozaj vôbec nič neozývalo, počúvajte chvíľu, ako znie absolútne ticho. Pri vnímaní zvukov sa väčšinou deti upokoja najviac. Môžete to využiť a nechať ich počúvaním zvukov ukolísať až k spánku.

Čím častejšie budete zameriavanie sa na zmysly opakovať, tým menej budú deti potrebovať vašu podporu. Tie staršie vám už možno ani nebudú odpovedať a nechajú sa iba viesť vašimi inštrukciami.
Ak si z tejto techniky urobíte pravidelný rituál pred spaním, môže sa deťom zdať, že vidia, počujú a cítia stále tie isté veci. V tom prípade cvičenie trochu spestrite. Povedzme, že zmeníte uhol pohľadu tak, že si položíte hlavu na opačnú stranu postele. Alebo sa zamerajte na detaily. Všimnite si napríklad, že okrem toho, že vidíte rastlinu ako celok, vidíte i jej jednotlivé listy, stonky, farebné kvety a možno i ďalšie časti. Ak deti nevedia, ako určitý detail pomenovať, nech ho skúsia popísať. Pri sluchu zasa môžete niektoré zvuky cielene pridávať. Či už si hlboko vydýchnete, zavrtíte sa na stoličke, alebo si odkašlete. Voľte ale prirodzené zvuky, aby pokojnú atmosféru príliš nenarúšali. U detí, ktoré si už na cvičenie zvykli, môže byť tiež veľmi zaujímavé vyskúšať ho i v inom prostredí. Dajme tomu vonku v prírode, kde budú vnemy celkom iné než doma v izbičke.

A ak by sa po cvičení detské myšlienky predsa len ešte túlali a odďaľovali spánok, prečítajte si našu uspávanku. Dozviete sa v nej, ako sa dá taký nezbedný škriatok, ktorý myšlienky rozdúchava, ukolísať.
Dúfame, že naše tipy obohatia chvíle, ktoré s deťmi trávite, a prispejú k väčšiemu pokoju a pohode. Prajeme vám príjemné zaspávanie a krásnu dobrú noc!