Halloween, Dušičky alebo Deň mŕtvych? 6 otázok pre deti

Deti sa na Halloween skrátka tešia. Je to príležitosť príjemne sa báť, pripraviť zábavné dobroty v tvare netopierov, naježených mačiek alebo kostlivcov a dom ozdobiť do oranžových a čiernych farieb.

Možno aj vy máte za úlohu priniesť do škôlky či školy vydlabanú tekvicu alebo pripraviť originálny kostým. Ak sa o tom budete s deťmi rozprávať, prinášame vám niekoľko zaujímavostí a tipov, čo im povedať a na čo sa opýtať (a keby ste náhodou nevedeli odpovedať, pripájame aj ťahák):

1. Prečo sa v čase Halloweenu všade stretávame s tekvicami?

2. Čo symbolizuje oranžová a čierna – farby Halloweenu?

3. Prečo kladieme počas Dušičiek na hroby čerstvé kvety a sviečky?

4. Ochutnali ste už niekedy „kosti svätých“?

5. Prečo je jedným zo symbolov Halloweenu čierna mačka?

6. V ktorej krajine sa môžeme zúčastniť na pikniku, kde sa spoločne bavia živí a mŕtvi?

Halloween

Halloweenom sme začali dnešný článok, poďme ním teda pokračovať – hoci na Slovensku i v Česku ho vnímame predovšetkým z tej zábavnej stránky, Halloween je pôvodne keltský sviatok a oslavuje sa 31. októbra. Najväčšej obľube sa teší v anglicky hovoriacich krajinách a aj jeho názov vychádza z angličtiny – ide o skratku z „All Hallows´ Eve“, po slovensky „predvečer všetkých svätých“.

Posledný októbrový deň Kelti vnímali ako okamih, keď sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Dnešné vydlabávané tekvice majú za úlohu odplašiť zlých duchov a čarodejnice, zapálené sviečky sú pozostatky po keltských oltároch a ohňoch, ktorých cieľom je nadviazať spojenie s mŕtvymi a ukázať im cestu do sveta živých.

Až na začiatku 20. storočia sa Halloween začal premieňať na komerčný sviatok. Na scénu prišli kostýmy a koledovanie po domoch, počas ktorého deti v strašidelných maskách chodia od domu k domu a so známymi slovami „trick or treat“ („koledu alebo nezbedu“) si pýtajú sladkosti. A prečo oranžová a čierna? Oranžová symbolizuje jeseň, čierna je farbou smrti.

Dušičky

‍Po Halloweene nás čakajú Dušičky, a to doslova – oslavujeme ich 2. novembra. Možno ich poznáte ako Pamiatku zosnulých alebo sviatok zosnulých a zrejme sa vám pri nich vybavia rodinné cesty na cintorín, zdobenie pomníkov a zapaľovanie sviečok v sychravom jesennom mrholení. Dušičky nadväzujú na Sviatok všetkých svätých slávený 1. novembra, ktorý taktiež vychádza z keltského sviatku Samhain.

Podľa ľudových povier môžu duše v predvečer Dušičiek vystúpiť z Očistca a aspoň na okamih si odpočinúť. Blízki všetkých hriešnikov preto plnili lampy maslom, aby si duše mohli ošetriť popáleniny z Očistca. Pieklo sa tiež pečivo v tvare kostí – „kosti svätých“ – a potom ním boli obdarovávaní chudobní.

Pri slovenských a českých Dušičkách pravdepodobne nenarazíte na zježené čierne mačky (ktoré podľa povier chránia svoje panie – čarodejnice), lietajúce sovy, čarodejnice na metlách ani vydlabané tekvice. Zato snáď každý kladie na hrob čerstvé kvety symbolizujúce večný život a zapálené sviečky pripomínajúce prítomnosť zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Na cintorínoch sa konajú sväté omše – v kaplnkách, kostoloch alebo pri hlavnom kríži cintorína, a kňaz niekedy prechádza priamo pomedzi hroby a kropí ich svätenou vodou.

‍Deň mŕtvych

Deň mŕtvych možno poznáte pod španielskym originálom „Día de  Los Muertos“. Mexický sviatok v sebe spája tradície predkresťanských náboženstiev s tradíciami španielskymi, v ktorých sa miešajú ľudové a cirkevné prvky. Od roku 2003 je zaradený medzi majstrovskými dielami ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva podľa UNESCO.

Myšlienka je vlastne rovnaká ako pri Dušičkách a Halloweene. Mexičania veria, že mŕtvi sa smú raz do roka vrátiť na zem. Dôvod je však omnoho prostejší – len aby sa porozprávali s príbuznými a priateľmi, a uľavili im tak od smútku. Prvého novembra sa do sveta živých vracajú duše detí a o deň neskôr duše dospelých. Ich živí príbuzní pre ne chystajú veľkolepé uvítanie a pohostenie. Oltáre prekypujú cukrovými lebkami, sladkým pečivom v tvare kostí, obľúbenými nápojmi a pochutinami zosnulého, sviecami, ovocím, ozdobami a oranžovými kvetmi, hlavne aksamietnicami, ktoré majú za úlohu odháňať zlých duchov. Hore na oltár sa vystavia fotografie zosnulého. Potom sa zídu všetci živí, ktorí spomínajú, jedia, popíjajú, spievajú – skrátka si užívajú taký piknik živých s mŕtvymi, ktorý trvá aj niekoľko dní.

O všetkých troch sviatkoch sa na internete a v knihách určite dočítate omnoho viac. Otázok, ktoré vám k tejto téme napadnú, bude tiež iste celá kopa. Tie naše berte ako také odrazové mostíky – deti radi odpovedajú a radi sa dozvedajú nové a nové informácie. Je iba na nás, aby sme v nich tú úžasnú zvedavosť podporili. A nemusíme pri tom vydlabávať tekvicu alebo vymýšľať čarodejnícky kostým, ak sa nám práve po dlhom pracovnom dni nechce. Stačí, ak sa spolu niekedy prejdeme na cintorín, zaspomíname na všetkých, ktorí už s nami nemôžu byť, pustíme si strašidelný film, prečítame rozprávku alebo napríklad len zapálime sviečky a z tekvice uvaríme voňavú polievku.