Nástup do školy: ako všetko zvládnuť s úsmevom?

„Johanka, opäť ťa škriabe v krku?‘ pýta sa mama znepokojene. Pohladí ma po čele a vstane, aby priniesla teplomer. Zdá sa mi, že sa trochu mračí. Naozaj sa necítim dobre. Ale viete čo? Vlastne mi to neprekáža. Možno som dokonca tajne trochu rada. Mala som ísť na balet. Alebo na hodinu kreslenia? Už ani neviem. Ale teraz môžem jedno popoludnie zostať doma a len si čítať v posteli. To bude skvelé!“

Začiatok školského roka môže byť naozaj stresujúci. Deti, ktoré sa tak tešia na svojich kamarátov, ale aj skoré vstávanie, príprava desiatej, domáce úlohy, krúžky... So školou sa začínajú povinnosti nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Ako urobiť tento prechod pre všetkých čo najmenej bolestivý? Dá sa školský štart deťom uľahčiť? Tu je niekoľko tipov, ako to všetko zvládnuť!

V poslednom týždni prázdnin začnite s pevnejším režimom. 

Deti sú počas prázdnin také zaneprázdnené, že sú zo všetkých krásnych zážitkov unavené. Doprajme im čas na ich spracovanie a odpočinok. Pripravte spoločne pomôcky na nový školský rok, dovoľte im vybrať si tašku, obrázok na zošit, peračník... O to viac sa budú do školy tešiť.

Porozprávajte sa o tom, ako to všetko bude fungovať. 

Najmä menšie deti potrebujú vedieť, čo sa bude diať – vďaka tomu sa budú cítiť bezpečnejšie. Vysvetlite im, kto ich bude voziť do školy, čo budú robiť na hodinách a čo popoludní. Dobrým nápadom je aj rodinný kalendár, aby deti videli, aký je ich rozvrh a plány ostatných členov rodiny.

Nezabudnite, že menej je niekedy viac.

A na začiatku školského roka to platí dvoj- či dokonca trojnásobne. Len si to predstavte: noví učitelia, triedy, učebnice, prísnejší rozvrh... Pre deti je to nesmierna záťaž. A len čo sa zorientujú, pribudnú nové krúžky...Malé deti majú dnes nezriedka toľko krúžkov týždenne, že im nezostáva žiadne voľné popoludnie. Niekedy im aktivity zaberú aj víkend. A keď už nemusia ísť na krúžok, rodičia naplánujú pestrým programom nabitý výlet. V skutočnosti je to všetko myslené dobre: pre naše deti chceme to najlepšie, chceme ich rozvíjať, ponúknuť im čo najširšiu škálu činností a vybudovať základy pre ich budúcu kariéru. Prajeme si, aby boli šťastné a spokojné. A predsa občas zabúdame, že musíme brať do úvahy aj ich potreby.

Keď sa deti ponáhľajú zo školy do družiny, z krúžkov domov a večer si ešte robia domáce úlohy, krúžky sa začínajú stávať guľami na ich nohách, ťahajúcimi ich dolu. Čím viac sa toho na malých ľudí naváľa, tým viac problémov vidíme. Bývajú neposední, plačliví, nepozorní; svoju únavu a podráždenosť pretavujú do „neplechy“, takže si môžeme myslieť, že sa nudia a treba im pridať nový koníček. Niektoré deti sú viac choré z prepracovanosti – ako Johanka v našom príbehu v úvode. Nemali by sme zabúdať, že krúžky sú pre deti tiež formou práce, a každá práca musí byť vyvážená odpočinkom, počas ktorého si dovolíme nerobiť nič.

Týždeň nabitý na prasknutie so sebou nesie negatíva pre nás rodičov. Ak totiž deťom naplánujeme každú voľnú minútu, nebudú sa vedieť zabaviť. Aj narábanie s voľným časom je zručnosť, ktorú sa treba naučiť – nech to znie akokoľvek šialene. Spomínate si, aké úžasné hry ste dokázali vymyslieť, keď vaši rodičia práve museli pracovať a nemali čas ísť na výlet? Alebo keď pršalo a babka s dedkom nemali do čoho pichnúť, ale dedko zaliezol sám do dielne a babka varila? Voľný čas, v ktorom sa môže dostaviť nuda, je pre deti dôležitý. Je to bezpečný priestor na rozvoj tvorivosti a predstavivosti. Na to, aby hra spracovala všetky tie nové zážitky. Časom sa budú deti chcieť čoraz viac stretávať aj so svojimi rovesníkmi. 

Pýtajte sa.

Každé dieťa je iné. Kým jedno by najradšej chodilo na balet a zároveň na malý vedecký krúžok, ďalšie túži po knihe alebo po chvíľke strávenej s kamarátmi. Najjednoduchšie je opýtať sa a porozprávať sa s nimi. Ponúknite im možnosti, ale do ničoho ich nenúťte. A to ani do krúžkov, v ktorých my dospelí vidíme svetlú budúcnosť – typickým príkladom sú deti hrajúce futbal, pretože otecko chcel byť futbalistom, keď bol mladší, ale ušiel mu vlak. Ak dieťa nevie, navrhnite mu vyskúšať niekoľko klubov a potom uvidíte. Ideálne je pridať nejaký pohybový krúžok, aby deti len nesedeli na mieste. A ak máte doma prváčika, zvážte, či nezačnete s krúžkami až v druhom polroku, aby sa v nich najskôr zorientoval.

„Už ležím pod perinou s knihou, keď si ku mne na posteľ sadne mama. ,Johanka, ty dnes nechceš ísť na balet?‘ opýta sa podozrievavo. Darmo, mama ma jednoducho prekukne. Má pravdu. Balet ma už tak nebaví, radšej by som dnes bola s ňou doma. Keď prikývnem, zavoláme pani učiteľke a vysvetlíme jej, že som balet rada vyskúšala, ale už mám tých hodín dosť, takže niektoré zrušíme. Zostanem pri kreslení. A chodím aj na basketbal, vždy sa na to teším! Napijem sa čaju, ktorý mi priniesla mamička, a znova sa k nej pritúlim. Som rada, že sa na mňa nehnevá, hoci to bol jej nápad, aby som skúsila balet. ,Keď ti bude lepšie, môžeme spolu tancovať doma,‘ navrhne.“