Ako podporiť detskú sebadôveru?

Po Kubkovom narodení sa celá rodina zišla na oslave. Kubko spokojne spal, keď sa zrazu pri jeho postieľke zjavila cudzia postava. „Ministerstvo rozprávok zistilo, že stačí poslať len jednu sudičku,“ usmiala sa na spiace bábätko. „A tak ti, milý Kubko, prajem, aby si mal v živote veľa dôvery.“

Všetci chceme, aby naše deti boli úspešné a šťastné. Ale nemôžeme za nimi vždy stáť a uisťovať ich o tom. Ako čarovní hrdinovia však ovládame supersilu, ktorá úspech priťahuje: môžeme podporovať ich sebadôveru.

„Nechcem, aby moje dieťa bolo namyslené,“ namietnu niektorí. Nás však nezaujíma, ako sa dieťa prezentuje navonok. Záleží nám na tom, čo si o sebe myslí. Či je sebavedomé, že si dokáže poradiť s tým, čo život prináša. Nie je to to, čo všetci chceme pre naše deti?

Umožnite deťom zažiť úspech.‍

Deti potrebujú všetko zažiť na vlastnej koži. Teória je jedna vec, prax druhá. Nechajte ich skúšať veci už od útleho veku. Vyberajte úlohy, ktoré sú zvládnuteľné, ale stoja za námahu. Uvidíte, aké budú šťastné, keď zistia, že sa im to podarilo!

Pomôžte im prekonať pochybnosti.

Niektoré činnosti deti zvládnu jednoducho tým, že nás budú napodobňovať, iné im musíme vysvetliť. Ak vidíte, že nevedia, ako majú pri úlohe postupovať, skúste ich jemne usmerniť a podporiť otázkami: „Čo potrebuješ na jej vyriešenie? Premýšľaj nahlas…“

Pracujte s hodnotením a neporovnávajte.

Deti si vytvárajú názor na svet a seba samých na základe toho, čo hovoria ich rodičia. Mnohí z nás to možno poznajú z detstva, ale v žiadnom prípade v tom nepokračujme – akékoľvek zosmiešňovanie a zhadzovanie detí veľmi poškodí ich sebavedomie. Nie je tiež dobré vynášať paušálne súdy. Lepšie je opísať, čo sa deje a čo si o tom myslíme. Namiesto „Ty si také nemehlo“ skúsme povedať: „Vylial si svoj nápoj, však? Čo s tým teraz urobíme?“ 

Výchova dieťaťa je do veľkej miery aj našou prácou. Rodičia to svojim deťom neuľahčujú: trápia sa tým, že susedova Anička začala chodiť skôr, že Karol už hovorí vo vetách... Je to prirodzené, ale v konečnom dôsledku nás takéto porovnávanie brzdí. Často porovnávame neporovnateľné – veď každý z nás sa rodí iný, s inými dispozíciami a povahou, a vyrastá v inom prostredí. Okrem toho vynakladáme veľa drahocennej energie na to, aby sme pred ostatnými skryli svoje (často domnelé) nedostatky. Naučme deti porovnávať sa predovšetkým samy so sebou. Namiesto toho, aby ste Aničke vyčítali, že dostala päťku a vaše dieťa dvojku, spýtajte sa jej, či je so svojím výkonom spokojná, a ak nie, čo môže nabudúce urobiť lepšie.

Vyhýbajte sa neopodstatnenej pochvale.

Pochvala je dôležitá, ale nadmerná chvála niekedy viac škodí ako pomáha. Odmeňovať by sa mal skôr skutočný výkon a úsilie. Namiesto neustáleho opakovania: „Ty si taký dobrý chlapec!“ skúsme opísať, čo oceňujeme: Páči sa vám obrázok, ktorý dieťa nakreslilo? Teší vás, že bez vyzvania upratalo rozliaty nápoj? 

Dovoľte im robiť chyby.

Robiť chyby je ľudské – a potrebné. Keď sa nám niečo nepodarí, máme tendenciu byť z toho nešťastní, obviňovať sa z neschopnosti alebo sa dokonca hnevať na svoje okolie. Môže sa stať, že sa radšej nepúšťame do žiadnej náročnej činnosti zo strachu, že urobíme chybu. Pozrime sa však na to z druhej strany: chyba je skvelá príležitosť učiť sa. Naučme deti pracovať s chybami, vyčítať z nich, čo môžu nabudúce urobiť lepšie. Neznamená to chybu zľahčovať alebo zakazovať deťom, aby boli z neúspechu nešťastné. Vysvetlime im, že každý občas zažije neúspech, že je to normálna súčasť života. A keď smútok alebo hnev z neúspechu pominie, môžeme pomocou navádzacích otázok deťom ukázať, ako z neho dokážu vyťažiť čo najviac.

Dôverujte im a berte ich vážne.

Namiesto toho, aby sme deťom vyšliapavali cestu a odháňali akýkoľvek neúspech, skúsme im dôverovať, že to dokážu. Tým, že ich budeme rešpektovať a počúvať, ich naučíme, že to, čo cítia a čo si myslia, je naozaj dôležité. Neohrozuje to našu pozíciu rodičov, práve naopak. Keď dieťaťu úctivo vysvetlíme, prečo mu nechceme dať povolenie, naučí sa, že sa k sebe správame so vzájomným rešpektom. 

Keby ste mohli svojim deťom popriať jednu vlastnosť v živote... aká by to bola?