Marián Dyno Burič
Rytier strom
Príbeh o tom, ako starenka svojou láskou k prírode a opaterou odkľaje rytiera, premeneného na strom kvôli svojej pýche. Rozprávka zdôrazňuje potrebu rešpektu a empatie ako voči ľuďom, tak aj voči prírode.
Zazvonilo na koniec
„Mňam, dnes sú dukátové buchtičky, moje najobľúbenejšie jedlo!“ vykríkla nadšene Adelka.
A bola to pravda. Aj keď neexistovalo žiadne jedlo, ktoré by nemala rada, buchtičky boli jej najmilovanejšie. Mamička ich dcérke robievala vždy, keď mala nejaký sviatok alebo keď bola chorá a musela ostať doma, na rozveselenie.
„V škole ich robia takmer také chutné ako doma,“ pomyslela si Adelka, keď lyžicou naberala zvyšný vanilkový
Keď to začuli chlapci z piatej triedy, začali sa pochechtávať a jeden z nich na Adelku zvolal:
„Ešte si dáš jednu buchtičku a bude aj z teba tučná buchta, len sa na seba
Adelka mu len vyplazila jazyk a utekala zahanbene domov. Celé dva dni sa sama trápila tou jedovatou poznámkou na svoju adresu. Na tretí deň sa pridala k mamičke, ktorá práve chystala na večeru palacinky, a zverila sa jej. Priznala, že sa bojí, že sa jej každý bude smiať.
„Mami, ja naozaj rada jem. A keď máme na jedenie niečo dobré, nedokážem prestať. Čo mám
Mamička sa zamyslela: „Adelka, všetci musíme jesť, aby sme mali energiu na učenie, na hranie a na pohyb. A jeme aj preto, že nám to skrátka chutí. Nie je nič zlé na tom, ak niekto rád je. Ale máš pravdu, že musíme myslieť aj na svoje zdravie. Príliš veľa nezdravého jedla a málo pohybu nám škodí. Ak chceš, poď mi pomáhať