Bola noc a na stavenisku novej diaľnice panovalo ticho a pokoj. Všetko pracovné náradie bolo odložené pod prístreškom a odpočívalo. Vŕtačky si v spánku bzučivo pochrapkávali. Ochranné detonačné rohože, ktoré ľudia používajú pri výbuchoch, zasnene cinkali reťazami.
Len TNT stále bdelo. „Psst,“ zasyčalo naraz – ako vždy, keď mu niečo zišlo na um, neváhalo ani sekundu. Najmä ak si chcelo zmerať sily s kolegom dynamitom. „Dynamit, všimol si si, aký bombový výbuch sa mi dnes podaril na tej skale?“ opýtalo sa.
Dynamit zazíval. „Nevšimol. Mal som totiž hromadu práce so svojím väčším a lepším vybuchovaním. Nemal som čas zaoberať sa nejakým tvojím drobným pufkaním.“
TNT zalapalo po dychu. „Ako sa opovažuješ! Som oveľa staršie než ty, maj trocha úcty!“
„Vo vybuchovaní však nie si ani zďaleka také dobré ako ja. Nakoniec, preto ma vynašli,“ odsekol dynamit.
Toto ich naťahovanie prebudilo ostatné nástroje, ktoré s dvoma výbušníkmi pracovali posledných pár mesiacov. Nuž začali si medzi sebou mrmlať.
„Hej, TNT! Vidieť, že si staršie, lebo riadne smrdíš,“ poznamenala vŕtačka. „Aj keď ma robotníci dookola čistia, stále od teba zapácham.“
Ochranná rohož začala kamaráta TNT ihneď brániť: „TNT je celé z krásnych zlatých kryštálov! Nie ako ten obyčajný kriedový prášok, s ktorým miešajú dynamit.“
„Nepoužívajú ten prášok náhodou aj do mačacieho záchoda?“ posmešne sa pridalo TNT.
„Ty-ty jeden!“ zvolal rozzúrene dynamit, poskakujúc pod prístreškom v snahe priblížiť sa k TNT.
Rohož však natiahla svoje gumené pásy a reťaze, vďaka čomu tých dvoch rivalov držala od seba. Škaredo gánili jeden na druhého.
„Mňa nazvali podľa gréckeho slova pre silu – dynamus. Podľa čoho nazvali teba, hm? Veď nik z nás to meno nevie ani vysloviť!“ povedal dynamit pohŕdavo.
Teraz bol rad na TNT, aby sa cítilo nahnevane a trápne. „Kamaráti ma volajú Trini. To je skratka pre trinitrotoluén.“ A po chvíli dodalo: „Ale aspoň…