Hasič Vieroľub Troska, ktorý úspešným zásahom vo fabrike na recykláciu skla zachránil život upratovačke Mariene, napokon vypátral, kto a akým spôsobom spustil alarm na požiarnom hlásiči.
„Aaaa, takže to bol pavúčik! A vskutku inteligentný, keď namieril poškodenú šošovku z ďalekohľadu na protipožiarne čidlo tak, aby odrazený slnečný lúč spustil alarm. Ty budeš veľmi vzácny a inteligentný druh!“ pochválil pavúka Servusa hasič Vieroľub Troska.
Potom mu nastavil prázdny zaváraninový pohár, ktorý len tak zobral z kopy skla, určenej na recykláciu.
„Poď, vojdi. Zoberiem ťa na našu hasičskú stanicu, tam si môžeš v bezpečí splietať svoje siete od nevidím do nevidím.“
Nuž a tak sa stalo, že o pár minút sa pavúk Servus viezol v obrovskom hasičskom aute. Ale práve vtedy hasičom cez vysielačku oznámili, že ich okamžite potrebujú k ďalšiemu zásahu.
Vieroľub ihneď zapol sirény na vozidle a obrovskou rýchlosťou uháňal na miesto činu, kde bola nahlásená havária osobného automobilu.
„A pozriteže! Veď to babka Mariena zametá rozbité črepiny z predného reflektora poškodeného automobilu. Počas jedného dňa ísť dvakrát na zásah k tej istej osobe, to sa mi ešte v živote nestalo,“ pousmial sa hasič Vieroľub Troska. A keďže videl, že nedošlo k žiadnym zraneniam, spokojný vystúpil z hasičského auta.
„Ja som to spôsobil,“ kajúcne sa priznal inžinier Rupert Horenos, zamestnanec hvezdárne, ktorý v aute viezol svojho kolegu Kvetoňa Dolebradu aj s jeho babkou Marienou. Išli z fabriky na recykláciu skla, v ktorej sa len pred malou chvíľou odohrala nepríjemná udalosť s pracovným úrazom babky Marieny. „Pozeral som na nebo a nedával som pozor na cestu. Stmievalo sa, vyšla už prvá hviezda, tak… tak som sa na ňu zapozeral – a toto som spôsobil, aha!“
A ako to dopovedal, odrazu zmizol aj s Kvetoňom Dolebradom pod zem. Ten vodný hydrant, do ktorého to autom napálil, sa…