Arménska rozprávka
Cár a tkáč
Životné skúsenosti bývajú často cennejšie ako teórie z kníh a učebníc. Niekedy aj obyčajný, chudobný tkáč môže byť múdrejší ako mudrcovia na cárskom dvore, ktorí sú za svoje služby štedro platení.
Je to už pekných pár rokov, odkedy na Pražskom hrade vládol cisár Rudolf II. Písalo sa šestnáste storočie a Praha hostila tých najlepších svetových umelcov, vedcov a alchymistov. Zo všetkých kútov Európy sem prúdili ľudia najrôznejších národností a náboženského vyznania. Všetci si po väčšinu času nažívali spokojne a užívali si pestrosť, ktorú cisár podporoval.
Občas však predsa len dochádzalo k treniciam medzi ľuďmi – niekedy väčším, inokedy menším. Roztržky trápili aj židovských obyvateľov Prahy. Niektorí Česi ich nemali príliš v láske a stávalo sa, že na Židov dokonca zdvihli ruku. A práve v tejto nepokojnej dobe sa pražským rabínom stal rabi Löw.
O rabínovi Löwovi kolovali podivné historky a príbehy. Dokonca sa o ňom povrávalo, že dokáže čarovať! Tak či onak, jedno bolo isté: rabi Löw bol človek veľmi sčítaný a múdry a trápilo ho, že sa Židia začínali báť vyjsť po zotmení zo svojich domovov. Dlhé večery trávil štúdiom kníh, ale odpoveď v nich nenašiel.
Až jedného dňa, vlastne skôr jednej noci, zbadal rabín v sne zvláštny nápis:
„Vytvor z hliny tvora, ktorý ti bude pomáhať proti všetkým nepriateľom!“
Rabi Löw si tie tajomné slová hneď poznamenal na malý kúsok pergamenu. Potom si prvýkrát po dlhom čase bezsenných nocí ľahol a zaspal hlbokým a pokojným spánkom.
Na druhý deň si k sebe zavolal svojho zaťa a najvernejšieho žiaka. Opísal im svoj sen a obaja muži nadšene súhlasili, že mu pomôžu. V noci sa odeli do snehobielych rúch a vyrazili za mesto hľadať hlinu, z ktorej toho ochrancu zo sna vytvoria.
Až nadránom objavili neďaleko rieky Vltava miesto s vlhkou hlinou, jemnou ako prach. Pustili sa teda do práce. Trvalo im niekoľko hodín, kým z hliny uhnietli obrovskú postavu človeka. Stála úplne nehybne a nevidiacimi očami sa dívala do vĺn Vltavy…