Bola raz jedna džungľa, v ktorej žil okrem množstva iných zvieratiek aj strakatý šakal. Vždy za súmraku sa zakrádal džungľou a hľadal si nejakú chutnú potravu. Nuž ale v poslednom čase sa mu vôbec nedarilo. Nemal šťastie na žiadne zvyšky po iných zvieratách ani na žiadneho malého nepozorného tvora z džungle. Jeho prázdny žalúdok sa ozýval čím ďalej, tým viac. Už mu v ňom škvŕkalo ako na nejakom koncerte. A keďže bol už naozaj hladný ako vlk, jedného dňa sa zatúlal až do neďalekej dediny, aby si pohľadal čosi pod zub.
No len čo sa tam ukázal, hneď si ho všimli strážne psy. Bolo ich hádam aj šesť, v tom strachu ich vôbec nedokázal spočítať. Psy ho obkľúčili, spustili hrozivý štekot a ostrými zubami na neho zaútočili. Šakalovi sa však zázrakom podarilo dostať z ich obkľúčenia a čo najrýchlejšie utekal, aby sa zachránil.
Psy sa však pustili za ním.
V snahe utiecť pred istou smrťou, šakal náhle vbehol do nejakého domu. Tam našiel niekoľko veľkých vedier. Boli plné modrej farby, no o tom šakal nevedel. Chcel sa ukryť pred psami, a tak do jedného vedra skočil. Celé telo od hlavy až po chvost mal razom zafarbené na modro. Veruže, teraz už ani náhodou nevyzeral ako šakal.
Zmätený vyliezol z vedra von a keď ho strážne psy neskôr zazreli, vďaka nezvyčajnému sfarbeniu šakala vonkoncom nespoznali. Pre zmenu zostali vystrašené ony, pretože si mysleli, že je to nejaké tajomné zviera, aké ešte nikdy v živote nevideli. A tak sa rozutekali na všetky strany.
No a nespokojný a ešte stále hladný šakal sa vrátil späť do džungle. Nevídaného sfarbenia sa však nevedel zbaviť a vždy, keď ostatné zvieratá uvideli modrého šakala, s hrôzou utekali preč. Papagáje splašene škriekali a dokonca aj tiger uháňal kadeľahšie a popri tom si mrmlal popod fúzy: „Toto…