Baletka

V celom byte ešte rozvoniavali zákusky a za oknom dohárala sviečka. Adelka počula, ako sa ocko s mamkou v kuchyni zhovárajú a smejú. Ona už nejaký čas sedela vo svojej izbičke a natešene pozerala na práve rozbalené darčeky. Od rodičov dostala nové baletné špičky a sukienku, dedko s babičkou jej zas kúpili lístky na Labutie jazero. Na jednom balíčku sa navyše otáčala malá baletka na kľúčik, ktorá teraz ležala v Adelkinej dlani. Dievčatko bolo v siedmom nebi. Tento sviatočný večer mal jedinú chybičku krásy.

„Nech sa mi už konečne podarí tá nešťastná pirueta!“ vzdychla si Adelka a závistlivo pozrela na figúrku, ktorú stačilo len natočiť pomocou kľúčika a ona sa bezchybne krútila v rytme zvonkohry.

Po prvý raz vyskúšala balet, keď mala štyri roky. Mamička ju zapísala na skúšobnú hodinu, no Adelka sa vtedy trochu bála. Okamžite si však obľúbila láskavú a elegantnú pani učiteľku, páčila sa jej i hudba, na ktorú počas hodín tancovali. A keď potom videla v národnom divadle Luskáčika, zrodila sa skutočná láska na celý život.

Teraz Adelka vstala a obliekla si nové baletné oblečenie. Maličkú baletku na kľúčik si schovala do nočného stolíka. Zapla hudbu a pustila sa do trénovania. Tanečná škola, ktorú Adelka posledných päť rokov navštevovala, totiž chystala predstavenie o Šípkovej Ruženke a Adelka veľmi stála o hlavnú rolu. Na to sa však potrebovala naučiť piruetu. Konkurz mal byť hneď v prvom týždni po prázdninách, no dievčatku sa v tomto stále nedarilo.

Sústredene odpočítala: „Päť, šesť, sedem, osem, otočka!“

Ale ani tentoraz nebola úspešná. Nedarilo sa jej zostať na špičkách. A keď sa jej to už podarilo, nedokončila zase otočku. A ak aj otočku dokončila, na konci stratila rovnováhu. Nešťastné dievčatko si sklamane sadlo na zem a začalo sa naťahovať. Odrazu ju vyrušil akýsi zvuk – znelo to, akoby…