Chrontulienka 5. časť

Piata časť zo série rozprávok Braňa Jobusa.

Chrontulienka, stále ukrytá v Jalafášovej školskej taške, prečkala vyučovanie veľmi hladná, lebo zašpinené nohavice lapajov Žakara a Krimpléna ju nejaký ten výdaj energie stáli.

„Ej, veru, vyhladnutá som, dala by som si nejakú špinku alebo chrontičku pod zub!“ zasnívala si v taške, keď tu zrazu náramný rachot a treskot na chodbe.

To pani upratovačke nevyšiel na schodoch krok, a zrútila sa rovno na chladný betón školskej dlažby.

„Och, ja nešťastnica, kto teraz poupratuje celú školu?! Kto to len za mňa urobííííí!“ lamentovala pri prevoze do sanitky tak hlasno, že ju aj Chrontulienka v školskej taške počula.

„Toto je ohromná príležitosť do sýtosti sa napapkať!“ pohladila si jedným chápadielkom bruško a nenápadne sa odplazila do kabinetu školníka Jaroslava Dlažbu.

Boli to muky mukúce, kým zo základnej školy odišli všetci domov. A keď posledný zamkol hlavný vchod, Chrontulienka vedela, že všetka špina školy patrí iba jej. Nuž a pustila sa do toho teda naozaj s obrovskou chuťou. Trieda za triedou, kabinet za kabinetom, všetky chodby, toalety, školská jedáleň… Jednoducho Chrontulienka vyupratovala celú školu okrem kabinetu riaditeľa Miloša Hrtana. Ten si tú svoju kuticu zamkol na dva západy, a tak sa tam Chrontulienka nedostala.

Škoda, mohol si mať konečne poriadne poupratované! – pomyslela si Chrontulienka, ktorej chýbala už iba posledná dostupná miestnosť – telocvičňa.

„Ej, ale som nejako pribrala! Veď sa ani cez tie dvere nemôžem prepchať,“ podotkla a špino-chápadielkom si otvorila druhé krídlo dverí. Ešteže tu taká možnosť bola. Potom sa už nejako prestrčila a totálne prejedená zostala nevládne ležať na parketách telocvične.

„To nebola špinka spod postele Jalafáša Ontáčika mladšieho, toto bola celá škola. To je už iný kaliber!“ skonštatovala a absolútne prejedená zaspala.

Nuž a Jalafáša čakalo nemilé prekvapenie, keď doma otvoril školskú tašku – a nič! Po Chrontulienke ani stopy.

„Fíha,…