Zrnko 1. časť

„Ach, ako som ja len spokojná,“ povzdychla si šťastím upratovačka Dlaždica Vyleštená, ktorá práve vyglancovala podlahu v dozorni dispečera prenosu a distribúcie elektrickej energie.

Mala svoju prácu skutočne veľmi rada a robila ju tak poctivo, že si z nej aj zamestnanci elektrárne srandu robili.

„Dlaždička, dnes by sme mohli aj jesť z tej podlahy, tak si ju vyleštila!“ pochválil dokonale poumývanú zem v dozorni strojník Teofil Turbína a – jemne našľapujúc na špičky nôh, aby náhodou neušpinil podlahu – si odskočil na záchod.

Upratovačka Dlaždica Vyleštená to naozaj svojou prehnanou snahou mať všetko čisté natoľko preháňala, že z diaľky striehla na čerstvo vyumývanú podlahu ako jastrab, či na nej náhodou nezostal malinký kúsok špinky alebo nejaká šmuha.

No odrazu začala brunátnieť a z nervov zaťala zuby aj päste, akoby sa chystala na súboj s obrovským nebezpečným nepriateľom.

„Čo je, Dlaždička, čo sa deje?“ snažil sa upokojiť kolegynku hlavný zmenový inžinier Karol Práskač.

„Tam!“ natiahla ruku a ukazovala prstom na niečo, čo takmer nebolo vidno. „Tam padá zrnko prachu alebo peľu, či čo to je, rovno na čerstvo umytú dlažbu! Len tak si tu pristáva! To je nehorázne!“ ozaj neprimerane, ba až chorobne sa hnevala na malilinkaté zrniečko peľu upratovačka Dlaždica Vyleštená.

„Ale, Dlaždička, to skoro ani nie je vidieť. Asi to zrniečko nasal ventilátor zvonku, veď to je úplne normálne!“ snažil sa ju upokojiť inžinier Karol Práskač. A hneď nato dodal: „Hádam ťa nedá do pozoru také malinké zrniečko na podlahe!“

Ale veruže dalo. Upratovačke úplne zbrunátnela tvár a vyštartovala ako raketa po vedro s vodou, aby to zrnko zmietla z tohto sveta, len čo sa dotkne zeme.

„Jeeej, ako krásne vyleštená podlaha!“ pochvaľovalo si peľové Zrnko tesne pred pristátím v dozorni dispečera, keď vtom si všimlo s vedrom hrkotajúcu upratovačku Dlaždicu Vyleštenú, momentálne parádne namosúrenú.

„Super, tečie nám sieťou…