Keď mamička prišla po Šarlotku do školy, hneď si všimla, že má červené oči a líčka. Šarlotka síce bola veselá a ukazovala jej, aký obrázok nakreslila, ale keď ju mamka objala a dala jej pusu na čelo, vedela, že je niečo zle. Dievčatko bolo celé horúce. Určite malo zvýšenú teplotu.
Po príchode domov si Šarlotka hneď ľahla na gauč a zívla:
„Som taká unavená, mami. Aj ma trochu bolí hlavička a hrdlo.“
Mamička uvarila bylinkový čaj s medom a o pol hodiny už dievčatko ležalo v postieľke, prikryté až po krk, a spalo.
„Niečo na Šarlotku lezie,“ povedala mamička oteckovi, keď prišiel z práce. „Zajtra nepôjde do školy, bude odpočívať a piť liečivý čaj.“
Ráno sa Šarlotka najskôr cítila trochu lepšie. Horúčka opadla, bolesť hlavy ju už tiež prešla, lenže kým vystrčila nohy z postele, dvakrát kýchla a hneď sa jej upchal nos.
„Mami!“ zvolala. „Si doma? Nezaspali sme?“
Mamička sa objavila vo dverách s ustaraným výrazom: „Kdeže, dnes zostaneš doma. Vyzerá to, že máš poriadnu nádchu, a s tou do školy ísť nemôžeš.“
Keď prišiel otecko večer domov, Šarlotka mala už úplne červený nos a navyše začala kašľať. Hoci celý deň poctivo pila teplý čaj s medom a citrónom, kašeľ sa zhoršoval a opäť jej stúpla aj teplota.
„Šarlotka moja, vyzeráš ešte horšie ako včera,“ povzdychol si ocko. „Ak to takto bude pokračovať aj zajtra, budeme musieť zájsť k pani doktorke.“ Potom nachystal dcérke lieky na noc a poriadne v izbičke vyvetral, aby tam mala čerstvý vzduch. Dievčatko zaliezlo do postieľky a prikrylo sa až po bradu. Netrvalo dlho a z izbičky sa ozvalo odfukovanie.
Práve sa jej snívalo, že sa potápa v mori plnom rybičiek, keď jej niekto zašepkal do ucha:
„Šarlotka, počuješ ma?“ Ešte napoly vo sne mala…