Vietnamská rozprávka
Ako išla ropucha žiadať o dážď
Celú zem sužuje veľké sucho, a tak sa malá ropucha rozhodne požiadať bohov o dážď. Božstvá neberú drobnú ropuchu vážne, ale ona si pripraví dôvtipný plán, ako si získať ich pozornosť.
Kedysi, nie až tak celkom dávno, býval na jednom portugalskom ostrove osemročný chlapec menom Cristiano. Neopísateľne zbožňoval futbal. Dýchal pre futbal a žil len futbalom každú voľnú minútu. Ešte aj keď spal – uhádli ste – snívalo sa mu
Nebol to však úplne obyčajný chlapec s obyčajným snom. Mal totiž jedno nezvyčajné tajomstvo: lopta, ktorú si vyrobil zo starých handier, sa s ním dokázala
A práve lopta mu už nejaký čas pomáhala s tréningom. Povzbudzovala ho, aby na sebe neustále pracoval a zlepšoval sa. Čo sa rozhodne vyplatilo, pretože Cristiano mal čoskoro nastúpiť do miestneho futbalového klubu menom Andorhina. Bol to presne ten istý klub, v ktorom pracoval jeho otec – mal na starosti výstroj hráčov.
Zo začiatku bol Cristiano celý natešený. Konečne bude môcť hrať proti ozajstným protivníkom, nielen proti tým
„Hej, Cristiano! Mám špinavé ponožky, prečo nezavoláš tvojho tatka, aby mi ich
Ďalší sa hneď pridal: „Kde je tá tvoja zababraná handrová lopta? Vieš ty vlastne hrať s naozajstnou?“
„Ale čo ste, je príliš chudobný na to, aby vôbec vedel hrať. Nedostal by sa ani do tímu, keby jeho krstný nebol kapitánom,“ povedal tretí.
Všetci sa náramne
„Čo sa deje, Cris?“ spýtala sa znepokojene lopta.
„Ale nič!“ odvetil nahnevane.
Lopta ho trpezlivo nechala, kým sa apoň ako-tak neupokojil.
Po chvíľke začal rozprávať sám od seba: „Vieš, ja... počkaj. Veď ani neviem, ako sa voláš.“
„Môžeš ma volať Voz, to stačí,“ odpovedala lopta pokojne. „Povieš mi…