Kedysi, nie až tak celkom dávno, býval na jednom portugalskom ostrove osemročný chlapec menom Cristiano. Neopísateľne zbožňoval futbal. Dýchal pre futbal a žil len futbalom každú voľnú minútu. Ešte aj keď spal – uhádli ste – snívalo sa mu o futbale.
Nebol to však úplne obyčajný chlapec s obyčajným snom. Mal totiž jedno nezvyčajné tajomstvo: lopta, ktorú si vyrobil zo starých handier, sa s ním dokázala rozprávať!
A práve lopta mu už nejaký čas pomáhala s tréningom. Povzbudzovala ho, aby na sebe neustále pracoval a zlepšoval sa. Čo sa rozhodne vyplatilo, pretože Cristiano mal čoskoro nastúpiť do miestneho futbalového klubu menom Andorhina. Bol to presne ten istý klub, v ktorom pracoval jeho otec – mal na starosti výstroj hráčov.
Zo začiatku bol Cristiano celý natešený. Konečne bude môcť hrať proti ozajstným protivníkom, nielen proti tým vymysleným. Ale ani trochu nebol pripravený na to, ako sa k nemu ostatní hráči budú správať. Tí si ho ustavične doberali.
„Hej, Cristiano! Mám špinavé ponožky, prečo nezavoláš tvojho tatka, aby mi ich vyčistil?“ škľabil sa jeden z chlapcov.
Ďalší sa hneď pridal: „Kde je tá tvoja zababraná handrová lopta? Vieš ty vlastne hrať s naozajstnou?“
„Ale čo ste, je príliš chudobný na to, aby vôbec vedel hrať. Nedostal by sa ani do tímu, keby jeho krstný nebol kapitánom,“ povedal tretí.
Všetci sa náramne smiali. Všetci okrem Cristiana. Len čo tréning skončil, bežal chytro domov, vytiahol svoju handrovú loptu a už aj s ňou šiel trénovať na svoje obľúbené miesto. V očiach sa mu leskli slzy.
„Čo sa deje, Cris?“ spýtala sa znepokojene lopta.
„Ale nič!“ odvetil nahnevane.
Lopta ho trpezlivo nechala, kým sa apoň ako-tak neupokojil.
Po chvíľke začal rozprávať sám od seba: „Vieš, ja... počkaj. Veď ani neviem, ako sa voláš.“
„Môžeš ma volať Voz, to stačí,“ odpovedala lopta pokojne. „Povieš mi…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
