Dievčatko so zápalkami

Vonku práve zúrila krutá zima. Vo vzduchu poletovali veľké snehové vločky a pomaly sa začínalo stmievať. Bol posledný deň v roku, čo znamená, že sa všetci pripravovali na sviatočný silvestrovský večer. Teda takmer všetci. Jedno malé, sporo odeté dievčatko smutne kráčalo bosými nohami ulicou. Papuče, v ktorých vyšlo z domu, totiž cestou stratilo. Ako sa ponáhľalo, nohy sa mu zabárali do čerstvo napadnutého snehu, a tak kdesi pod ním zostala najskôr jedna, potom i druhá papuča. Celou cestou sa mu vyzúvali, lebo to boli papuče jeho mamy a na malé nôžky boli ešte príliš veľké. Navyše boli už po pár krokoch celkom premočené.

Dievčatko kráčalo bosé ďalej a ďalej po studenom snehu. Nohy ho už celkom oziabali a z červenej farby sa pomaly sfarbovali do modra. Nuž, ale nielen nohy malo premrznuté, celé bolo stuhnuté od toľkej zimy.

Vo svojej vyťahanej zásterke si opatrne nieslo hŕbu zápaliek a v jednej ruke pevne držalo ešte jednu celú zápalkovú škatuľku. Zápalky chodievalo do mesta predávať deň čo deň, no dnes vôbec nemalo šťastie. Dnes nepredalo ani jednu-jedinú a nikto mu nepomohol žiadnou almužnou.

Vyhladnuté a premrznuté sa však naďalej zúfalo prechádzalo ulicami rozžiareného mesta. Dúfalo, že sa predsa len nájde niekto, kto si od neho kúpi čo i len jedinú zápalku.

Sneh padal čím ďalej hustejšie a vločky pristávali na dlhých vláskoch dievčatka, ktoré malo zapletené do vrkočov. No dievčatko vôbec nevnímalo, že je celé zasnežené. Prechádzalo popri vyzdobených oknách, ktoré žiarili rôznymi farbami a kochalo sa ich krásou. Z niektorých domov bolo počuť sviatočnú hudbu, no z väčšiny na ulicu vychádzala vôňa jedla, lebo už čoskoro sa bude nosiť na stoly, okolo ktorých sa zídu celé rodiny a budú si spoločne vychutnávať čaro sviatkov.

Počasie bolo čoraz nevľúdnejšie, rozfúkal sa silný ľadový vietor a sneženie sa zmenilo na fujavicu.…