Bol piatok, posledná školská hodina a slniečko akoby volalo deti von. Väčšina spolužiakov sa už v laviciach netrpezlivo ošívala, niektorým dokonca škvŕkalo v bruchu, ale Alex nespúšťal oči z pána učiteľa. Veď práve preberali dinosaury, tak kto by mohol myslieť na takú obyčajnú vec ako obed?
„… a na konci obdobia zvaného krieda väčšina dinosaurov postupne vyhynula,“ zakončil pán učiteľ svoje rozprávanie. Vzápätí zazvonil zvonček ohlasujúci koniec hodiny.
„Uf, šesťdesiatšesť miliónov rokov! To je fakt poriadne dávno,“ vyhlásil Alex a uložil si peračník do aktovky. Ostatní uháňali na obed, ale on bol ešte celý ponorený do informácií zo sveta dinosaurov. „Keby som tak mal stroj na cestovanie v čase!“
„To by bola paráda, však?“ súhlasil pán učiteľ. „Ale môžeme sa o nich mnoho dozvedieť aspoň vďaka paleontológom a ďalším vedcom. Vedel si, že aj tu v Anglicku sa nejaké dinosaurie kosti našli? Tieto dinosaury patrili do rodu megalosaurus a boli to úplne prvé dinosaury na svete, ktoré vedci opísali.“
„Keď vyrastiem, tiež raz nejakého dinosaura nájdem!“ zaumienil si Alex, usmial sa na pána učiteľa a vyrazil z dverí. Na obede sa pridal ku kamarátom a rýchlo zjedol svoju porciu, ale myšlienkami bol už celkom inde. Ponáhľal sa do knižnice po ďalšie knižky o dinosauroch. A mladšej sestričke Tinke sľúbil, že sa s ňou dnes popoludní bude chvíľu hrať na ihrisku. Ako inak, na dinosaury!
„Alex, ideme už?“ vítala ho Tinka hneď vo dverách. „Berieme so sebou T-Rexa alebo triceratopsa?“ V rukách zvierala plastové figúrky a nemohla sa rozhodnúť, ktorému dinosaurovi to v piesku pristane viac. Tinka mala sotva štyri roky a o dinosauroch toho ešte veľa nevedela, ale Alexova záľuba ju okamžite nadchla.
„Vezmeme oboch,“ rozhodol Alex, „a môžeme pribaliť aj brachiosaura, nech mu nie je doma smutno.“
Vonku Alex takmer zabudol, že…