Bola raz jedna malá dinosauria princezná. Patrila do rodu stegosaurov. Stegi, ako ju všetci volali, bola dobré dievča. Mala krásnu korunku a veselé oči.
Stegi si veľmi rada čítala. Bola múdra a všetko vedela najlepšie. Aspoň tak to tvrdila. Rada poučovala druhých, dokonca aj kráľovských radcov. Tí už však mali dosť jej mudrovania a jedného dňa z kráľovstva odišli.
„Vidíš, oci?“ spustila malá princezná. „Oni ani nevedia, ako sa majú správať. Ja ti budem radiť, ja viem všetko, lepšie ako tvoji radcovia,“ navrhla ockovi sebavedome.
Dinosaurí kráľ sa pousmial a princeznej odvetil: „Dobre, dievčatko, keď si také múdre, dám ti tri hádanky. Ak uhádneš všetky tri, uznám, že si najchytrejšia zo všetkých. Ale ak nie, pôjdeš za radcami, ospravedlníš sa im a dovedieš ich späť.“
„Nuž, čo je stále pred tebou a nemôžeš to vidieť?“ opýtal sa otec.
Stegi premýšľala, no zatiaľ jej nenapadlo, čo by to mohlo byť.
„Druhá hádanka, dcéra moja. Brachiov otec má troch synov. Bronta, Bertíka a…?“
Stegi sa začala rozčuľovať: „Ale tak, čo je toto za otázku? Ako to mám vedieť? Veď ich ani nepoznám.“
„Dám ti poslednú hádanku. Štyri rohy, štyri nohy, ale hlava nikde. Čo je to?“
Stegi rozmýšľala niekoľko minút, no na odpoveď neprišla. „Oci, vzdávam sa. Nie som najmúdrejšia...“ priznala.
Nechýbali jej lekcie ani hodiny v škole navyše, nechýbalo jej viac kníh. Bola to práve pokora, ktorá Stegi chýbala najviac. Pochopila, že o sebe nemôže tvrdiť, že všetko vie, že nemôže zosmiešňovať radcov a že niekedy je dobré mať zdravý sedliacky rozum. S pokorou prišla k radcom, ospravedlnila sa im a spoločne sa vrátili do kráľovstva.
***
Odpovede na hádanky:
1. Budúcnosť
2. Brachia
3. Stôl