Marián Dyno Burič
Kde bývajú pocity: Znechutenie
Martinko sa vydáva za ďalším z pocitov, ktorý všetci dobre poznáme. Pridajme sa k nemu na cestu činžiakom a s večne nespokojnou susedkou zistíme viac o pocite znechutenia.
V tomto príbehu sa dejú skvelé veci! Je popretkávaný nezabudnuteľnými zážitkami, plnia sa v ňom sny a vznikajú nové priateľstvá. Pozorne počúvajte, všetko vám rozpoviem…
Volám sa Dinko Tinko. Som malý dinosaurus z rodu bicyklosaurov. Veľmi rád behám, skáčem a najradšej zo všetkého sa bicyklujem. Už od mala-malička som si predstavoval, ako na bicykli s vetrom opreteky brázdim ulice mesta, ako zdolávam náročné prekážky v lese či v inom teréne... veď to poznáte, keď po niečom veľmi túžite.
Môj najlepší kamarát je chlapec Miško. Bez neho by sa nič z tohto príbehu neudialo. Miško býva v meste a študuje na vysokej škole. Je veľmi šikovný, má mnoho tvorivej energie a hlavu plnú nových nápadov.
V jedno daždivé sobotné ráno, keď Miško, ešte zabalený v teplej perine, otvoril oči, premýšľal, ako bude vyzerať jeho deň. Po výdatnom spánku si doprial sladké kakao a hľadel von oknom. Sledoval kvapky, ktoré sa pomaly kĺzali po okenných sklách. Počúval zvuky dažďa, lebo kvapky príjemne bubnovali na parapetnú dosku. Už dlhší čas sníval veľký sen – chcel nakresliť bicykel. Ale nie len taký hocijaký, rozprávkový. Taký, aby sa podľa neho dal zostrojiť naozajstný, pekný a celkom funkčný bicykel.
Ako tak sedel pri okne, vzal do ruky ceruzku a začal kresliť. Kreslil, kreslil, gumoval a zase kreslil a zase gumoval. V ten deň však nevytvoril bicykel, ale namaľoval mňa – Dinka Tinka. Tak som prišiel na svet.
Odvtedy sme s Miškom veľmi blízki kamaráti. Zažívame spolu množstvo zábavy a často sa o všeličom rozprávame. Občas ma Miško berie do školy, do obchodu či na prechádzku. Môj život s ním je veselý a pestrý.
Niekedy až príliš pestrý. Mám totiž veľa energie a sú dni, keď sa neviem zmestiť do kože. Miško mi vždy dohovára, aby sa to neskončilo nejakou…