Kazizúbkovia

V Škole Baktérií, Hniloby a Rôznej Ďalšej Pliagy bolo dnes veselo. A najveselšie bolo práve v prvej A.

Ako už názov hovorí, do tejto školy chodili všetky drobné bacily, vírusy, špinky a chorôbky. Nechodili sa tam však učiť, kdežeby! Títo malí výmyselníci mali každý deň len jedinú úlohu – spôsobiť čo najviac chorôb, špiny, kazov, sopľov a detského plaču. Komu sa to podarilo najlepšie, ten dostal od pána učiteľa Plesne jednu plesnivú jednotku.

Škola Baktérií, Hniloby a Tak Ďalej vlastne ani nebola naozajstná škola. To sa len nenásytné bacily a baktérie nasťahovali do skutočnej, ľudskej školy. V každej triede si našli nejaký starý, zapadnutý chumáč prachu. Hlavne, aby bol čo najďalej od mydla a vody, lebo v Škole Baktérií a Viete Čoho mali radi všetko, len nie mydlo a vodu. Tak sa vyvalili v chumáči špiny v najtmavšom kúte a bolo hotovo. Bacily ani špinky predsa lavice ani tabuľu nepotrebujú.

Kým sa deti v prvej A usilovne učili, v chumáčovej prvej A sa bacily lenivo povaľovali, vyzivovali a premýšľali, čo zas dnes vyvedú. Najmenšie bacilky sa ešte len učili, ako na to – čakali, kým zafúka prievan a odveje ich na niečiu neumytú ruku.

„Mňa si včera Jurko na rukách odniesol až domov!“ chválil sa malý bacil Skokan. „Je to riadny lenivec a nikdy si neumýva ruky. Už-už si išiel zašpárať v nose, ale ocko mu to zakázal. Už som bol tak blízko! Mohol som narobiť riadnu šarapatu!“ vystatoval sa.

„Pche,“ ozval sa Spánkovrt, „ja sa dostanem decku do úst, kedy len chcem. A vyvŕtam mu takú dieru do zuba, akú ste ešte nevideli!“

Malé bacily užasnuto zhíkli. Spánkovrt bol z celej triedy ten najobávanejší bacil. Toľko detských zubov už rozvŕtal! On a jeho kamaráti Kazizúbkovia boli hviezdami bacilovej triedy a postrachom celej…