Kráľova veža

Kedysi dávno žil a panoval v jednej ďalekej krajine kráľ. Ten si jedného dňa zaumienil, že sa dotkne mesiaca, a stane sa tak slávnym po celom svete.

Trúfalý nápad pohltil panovníka natoľko, že na nič iné nemyslel a úplne zabúdal kraľovať. Každý deň premýšľal len nad tým, ako by dokázal vystúpiť tak vysoko. Dokonca, keď zaspal, snívalo sa mu, že sa načahuje za mesiacom a už-už sa ho dotýka.

Po dlhých dňoch a nociach neustáleho premýšľania nad tým, ako sa dotknúť mesiaca, kráľ dostal nápad. Vyhútal, že treba postaviť vežu, ktorá bude taká vysoká, že ten, kto bude stáť na jej vrchole, dosiahne na mesiac. Okamžite si dal zavolať kráľovského stolára a prikázal mu, aby postavil vežu podľa jeho požiadaviek.

Keď to stolár počul, len zvesil hlavu a odišiel, pretože netušil, ako takú vysokú vežu postaviť. Celé dni potom chodil sem a tam, rozmýšľal, meral, počítal, zakresľoval, ale všetky nákresy hneď roztrhal, pretože ani po niekoľkých dňoch na nič neprišiel. Uplynul týždeň a nedočkavý kráľ sa už ďalej nemohol prizerať, ako stolár len premeriava, počíta, a nič nestavia. A tak mu jedného dňa pohrozil: „Ak vežu nepostavíš do troch dní, budeš o hlavu kratší.“

Chudák stolár zosmutnel ešte viac. Radil sa so všetkými pomocníkmi, lenže nikto nevedel, čo robiť. Ubehol jeden deň, druhý, a stále nič. Až na tretí deň ráno sa zúfalý stolár zobudil s nápadom, ako by sa dala veža postaviť.

Bežal do kráľovskej komnaty a všetko kráľovi vyrozprával. Keď stolár skončil, kráľ sa potešil a rozkázal, aby všetci ľudia v krajine okamžite priniesli na kráľovský dvor všetky drevené debny a prútené koše, ktoré doma majú.

A tak ľudia z celej krajiny nosili k zámku debny a koše, aké len doma našli, a stolár ich jednu po druhej na seba ukladal, pribíjal a staval vysokánsku…