Slamený býček

Žili si raz v chalúpke dedko s babkou. Dedko bol smoliarom v smoliarni a babka sedela doma, kde kúdele priadla. Takí boli biedni, že okrem chyže nič nemali. Čo zarobili, to prejedli, nič sa nezvýšilo. A tak sa babka jedného dňa pustila do dedka:

„Urob mi zo slamy býčka a namaž ho smolou!“

„Čo to hovoríš?“ začudoval sa dedko. „Načo ti treba slameného býčka?“

„Len urob, ja už viem načo.“

A tak sa dedko chtiac-nechtiac pustil do práce, vyrobil slameného býčka a celého ho natrel lepkavou smolou. Keď bolo hotovo, babka nabrala kúdele a pohnala slameného býčka na lesnú čistinku. Tam sa usadila na zem, spriadala kúdele a tak mu prikazovala:

„Len sa, býčku, pekne pas, kým ja kúdele napradiem!“

Priadla a priadla, až zadriemala. Vtom sa z temného lesa vynoril obrovský medveď s odretým bokom. Skočil na býčka a bručí:

„A ty si kto? Povedz mi!“

Býček mu odvetil: „Ja som býček rohatý, zo slamy urobený, smolou zasmolený.“

Medveď na to: „Keď si ty smolou zasmolený, daj že mi trochu smoly, aby som si odretý bok zaplátal!“

Býček na to nevravel nič, mlčal. A medveď, chňap ho za bok! Dral z neho smolu, dral, dral, až zubami uviazol a nijako sa vyrvať nemohol. Mykal, šklbal a zatiahol býčka bohvie kam.

Vtedy sa babka zobudila a býčka niet. „Ach, beda mi prebeda! Kdeže sa môj býček podel? Možnože sa domov pobral.“ Schytila kúdeľ aj praslicu a hybaj ho domov. Keď tu zrazu – čo nevidí – medveď býčka ťahá.

Babka bežala chytro za dedkom a vraví mu: „Dedko, dedko! Býček nám medveďa priviedol! Choď a chyť ho!“

Dedko vyskočil, odtrhol medveďa z lepkavej smoly, vzal ho a hodil do pivnice.

Na druhý deň, ešte ani ranné zore nesvitli, babka už nabrala kúdele a…