Žili si raz v chalúpke dedko s babkou. Dedko bol smoliarom v smoliarni a babka sedela doma, kde kúdele priadla. Takí boli biedni, že okrem chyže nič nemali. Čo zarobili, to prejedli, nič sa nezvýšilo. A tak sa babka jedného dňa pustila do dedka:
„Urob mi zo slamy býčka a namaž ho smolou!“
„Čo to hovoríš?“ začudoval sa dedko. „Načo ti treba slameného býčka?“
„Len urob, ja už viem načo.“
A tak sa dedko chtiac-nechtiac pustil do práce, vyrobil slameného býčka a celého ho natrel lepkavou smolou. Keď bolo hotovo, babka nabrala kúdele a pohnala slameného býčka na lesnú čistinku. Tam sa usadila na zem, spriadala kúdele a tak mu prikazovala:
„Len sa, býčku, pekne pas, kým ja kúdele napradiem!“
Priadla a priadla, až zadriemala. Vtom sa z temného lesa vynoril obrovský medveď s odretým bokom. Skočil na býčka a bručí:
„A ty si kto? Povedz mi!“
Býček mu odvetil: „Ja som býček rohatý, zo slamy urobený, smolou zasmolený.“
Medveď na to: „Keď si ty smolou zasmolený, daj že mi trochu smoly, aby som si odretý bok zaplátal!“
Býček na to nevravel nič, mlčal. A medveď, chňap ho za bok! Dral z neho smolu, dral, dral, až zubami uviazol a nijako sa vyrvať nemohol. Mykal, šklbal a zatiahol býčka bohvie kam.
Vtedy sa babka zobudila a býčka niet. „Ach, beda mi prebeda! Kdeže sa môj býček podel? Možnože sa domov pobral.“ Schytila kúdeľ aj praslicu a hybaj ho domov. Keď tu zrazu – čo nevidí – medveď býčka ťahá.
Babka bežala chytro za dedkom a vraví mu: „Dedko, dedko! Býček nám medveďa priviedol! Choď a chyť ho!“
Dedko vyskočil, odtrhol medveďa z lepkavej smoly, vzal ho a hodil do pivnice.
Na druhý deň, ešte ani ranné zore nesvitli, babka už nabrala kúdele a…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
