Pred stovkami rokov boli krokodíly na svoju kožu právom hrdé. Vtedy ju totiž mali ešte úplne hladkú a mala oslnivú zlatú farbu. Lenže krokodíly boli celé dni skryté kdesi pod vodnou hladinou, pretože nesmierne horúce dni bolo najlepšie prežiť v chladivom bahne na samom dne jazera. No vždy, keď slnko zašlo, vyplávali na breh, kde zase celú noc v suchu odpočívali. Mesačný svit sa nádherne odrážal od ich zlatistej kože a všetky nočné zvieratá sa chodili na ne pozerať, aby obdivovali krásnu krokodíliu kožu. Ako prvé sa zakaždým zlietli sovy. Za nimi sa prihnali k jazeru kŕdle netopierov. Ale aj mačkovité šelmy sa rady pozerali na tú nádheru.
No po istom čase jeden z krokodílov tak veľmi spyšnel z toľkého obdivu, že sa rozhodol ukazovať svoju kožu na obdiv aj cez deň. Veď na slnku bude zaiste žiariť ešte krajšie ako pri mesačnom svite.
A tak sa počas horúceho dňa nečakane vynoril z jazera, aby sa usalašil na jeho brehu. Prekvapené zvieratá sa ihneď začali zbiehať okolo krokodíla. Takú žiarivú kožu nikdy predtým nevideli, pretože slnečný odraz bol oveľa silnejší než ten mesačný. Krokodíla s úžasom obdivovalo azda každé zviera.
Ale ako plynul deň za dňom, silné slnečné žiarenie začalo postupne krokodíliu kožu poškodzovať. Koža sa čoraz viac vysušovala a bola čím ďalej hrubšia a drsnejšia. Zlatá farba zakrátko úplne vybledla a zmenila sa na nepekný hnedý odtieň. Krokodíl odrazu vyzeral, akoby bol v nejakom starom hrdzavom brnení. Úplne stratil všetku svoju krásu a medzi zvieratami si vyslúžil veľkú kritiku. Teraz už krokodíla nemali prečo obdivovať. A hoci stále vychádzal z vody na breh, nikto nemal záujem pozerať sa na jeho škaredé šupinaté telo.
Krokodíl sa cítil veľmi ponížený a radšej sa vrátil späť do jazera. Aby si z neho už nikdy viac nerobili posmech, celučičké dni odvtedy trávi…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
