Legenda o bubne

Vedeli ste, že bubon je jedným z najstarších hudobných nástrojov? Bolo to naozaj veľmi, veľmi dávno, keď prastaré africké kmene začali po prvýkrát používať bubny pri svojich rituáloch a tancoch. V tých dávnych časoch hudba ešte neexistovala, a ani pesničky, tak ako ich poznáme dnes, a práve bubon pomáhal týmto domorodcom vytvárať základný rytmus, podľa ktorého tancovali muži i ženy a spoločne sa hojne zabávali. Ale odkiaľ sa vlastne bubon ako taký vzal? Podľa istej starej legendy to bolo presne takto:

Večer čo večer sa na nekonečných afrických pláňach schádzali opice. Opice sú totiž mimoriadne spoločenské zvieratá, a preto sa po dlhom dni zakaždým združovali na jednom mieste, aby si medzi sebou vyrozprávali svoje najnovšie zážitky. No vždy v určitej chvíli, keď už slnko úplne zapadlo a obloha bola odrazu obsypaná hviezdami, všetky opice stíchli. Len cvrčky svojimi zvláštnymi zvukmi narúšali ten nočný kľud. Mesiac jemne osvetľoval celé okolie a opice si spokojne políhali do trávy a v tichosti sledovali to nádherné nebeské divadlo.

Raz večer však prišla jedna z opíc so zaujímavou myšlienkou. „Keby sme tak boli k oblohe bližšie, zblízka je zaiste ešte oveľa krajšia. Veď také vtáky, ktoré si poletujú tesne okolo mesiaca, musia mať z tej hviezdnej oblohy priam očarujúci zážitok,“ uvažovala opica, uprene hľadiac na jasné nebo.

A hneď nato sa v kolónii opíc spustila veľká vrava. Opice sa doslova predbiehali v nápadoch, ako by sa mohli dostať bližšie k oblohe. Až sa napokon všetky zhodli na jednom z nápadov – že najlepšie by bolo, ak by postupne povyliezali na seba, jedna na druhú, a vytvorili tak vysokú vežu.

Opice dlho neotáľali. Tie najsilnejšie začali formovať pevný základ. Po ňom sa šplhali hore mladé obratné jedince, ktoré zas vedeli veľmi dobre udržať rovnováhu aj vo veľkých výškach. A o chvíľu sa už všetky ostatné…