Čo môžeme robiť, ak sa nám zdá všetko pochmúrne a ak nás zrazu prepadne pocit smútku? Tento krátky príbeh o detskom smútku nás naučí, ako tento pocit spoznať a prekonať.
Dominik sa už tešil, ako sa bude hrať so svojimi kamarátmi.
Čakal na nich na lavičke a čakal tam sám už poriadne dlho.
Až na to, že nebol sám. Nie tak celkom.
Z ničoho nič sa vedľa neho objavilo malé šedivé čosi. Malo to ten najchlpatejší kožuch, aký kedy Dominik videl.
„Čo si zač?“ spýtal sa ho chlapec.
„Som pocit,“ odpovedalo to huňaté stvorenie, „Malá šeď.“ Posunulo sa bližšie, aby mu mohol Dominik rozstrapatiť srsť. Ten k tvorovi natiahol ruku. Malá šeď mala jemnučkú, mäkkučkú srsť.
Ale odrazu sa chlapca zmocnil akýsi zvláštny pocit.
Začali ho štípať oči.
Škriabalo ho v hrdle.
Spodná pera sa mu zachvela.
Vtom prišla Dorotka. (Konečne!)
„Čo sa deje?“ zaujímala sa. „Vyzeráš nejako smutne.“
„Mám taký pocit,“ odpovedal jej Dominik, „taký šedivý. Malú šeď.“
„Hmm... mám ti povedať vtip?“ ponúkla sa Dorotka.
Dominik však len pokrútil hlavou. Nemal náladu na vtipy. Namiesto toho zovrel to malé chlpaté stvorenie. Huňatý tvor mu pevne stisol ruku svojimi malými lepkavými labkami.
Chlapec sa strhol.
Vzápätí sa od neho odrazila lopta.
„Čo ti je?“ vyzvedal kamarát Miňo, kráčajúc k nemu.
„Mám taký pocit,“ zopakoval Dominik, „šedivý pocit.“
„Nechceš si zakopať loptu?“
Ale kdeže, Dominik sa na to necítil. Pokúsil sa toho malého chlpatého stvorenia pustiť, no držalo sa ho príliš pevne.
„A čo tak sa zahrať na vesmírne lode?“
„Alebo sa pohojdať na lane?“
„Alebo poskákať si v mláke?“
Dominik len pokrútil hlavou. Teraz sa mu nechcelo robiť nič.
Mal pocit, že už nikdy nebude šťastný.
„Už ma pusti!“ žiadal ten pocit. „Bolí ma z teba srdce.“
Malý tvor iba pokrčil plecami. „To sa stáva.“
„Ale mne sa to nepáči,“ fňukol Dominik. Nato sa rozplakal.
„Myslela som,…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
