Milada Kubátová
Kamarátstvo z mrazu
Na pohľad sa zdá, že zimný les a jeho obyvateľstvo spí. V skutočnosti sa v ňom však skrýva tajomstvo. Prečítajme si o snehovom a ľadovom mužíkovi, o hľadaní kamarátstva a o tom, že všetko sa raz musí skončiť.
„Otecko, videl si našu novú spolužiačku?“ vybehla zo školy Magdalénka. „Má hrozne divné
„Divné oči? Ako to myslíš, Magdalénka?“ začudoval sa
„Vieš, má ich také... iné. Tomáš vravel, že je... počkať, ako to bolo... šikmooká!“
„Aha,“ usmial sa otecko, „takže ona má mandľové
„Mandľové oči?“ nechápala Magdalénka. Mandle poznala – sú to tie sladké hnedé semienka, ktoré mamička pridáva do koláčov. Alebo ich zavše chrúme na desiatu len tak k ovociu.
„Ak chceš, môžem ti o tých mandľových očiach porozprávať,“ navrhol otecko.
Vonku bolo krásne a nikam sa neponáhľali, a tak sa obaja posadili na lavičku v
„Kedysi dávno si každý človek mohol vybrať, ako by chcel vyzerať. Aké by chcel mať oči, aké vlasy, aký nos... Skrátka, keby si si k narodeninám priala nové uši, vyrazili by sme do obchodu a nejaké ti zaobstarali.
Jedno dievčatko, volalo sa Lin, zbožňovalo mandle. Rodičia Lin mali totiž obrovský mandľový sad. Pestovali tie najvychýrenejšie mandle široko-ďaleko – veľké, zlatohnedé a
Potom sa však pre obrovský záujem hnedá farba celkom minula. K iným odtieňom sa mandľový tvar až tak nehodil, a preto…