Žil raz jeden chudobný nádenník, ktorý mal troch synov. Dvoch starších dal vyučiť za zámočníkov. Na vyučenie toho najmladšieho však už nemal dosť peňazí. Navyše, najmladší Hans bol veľmi malý a slabý, sotva by zvládol ťažkú robotu. Tak zostal doma a pásol husi.
Hansovi rodičia premýšľali, čo si s najmladším synom počnú. Pozvali preto k sebe jednu múdru starenu a prosili ju o radu:
„Čo len robiť s naším Hansom? Veď je taký slabý, ako sa len uživí?“
Stará žena im poradila: „Nech sa stane krajčírom. To ešte len uvidíte, ako sa mu bude dariť! A tuto mám aj jeden maličký náprstok – dajte mu ho pre šťastie.“
Keď Hans priviedol husi z paše, starenke sa za náprstok pekne poďakoval. Starú ženu potešilo, že je takej milej, zdvorilej povahy, a tak mu okrem náprstka darovala aj nožnice.
„Chlapče, nikdy nepracuj s iným náprstkom ani s inými nožnicami, než sú tieto,“ pošepla mu.
Neprešiel ani týždeň a malý Hans sa hlásil do služby u krajčíra v dedine. S malým náprstkom vedel už čoskoro šiť lepšie než hociktorý iný krajčír. Potom prišiel čas naučiť sa strihať látky. Ale len čo chytil svoje nožnice, ukázal, že vie strihať bez jedinej chyby.
„Ja ťa už nemám čo naučiť,“ povedal krajčír a poslal ho slúžiť do väčšieho mesta.
Ibaže v meste Hansa nikto do služby vziať nechcel. Vyzeral byť malý, slabý a chorľavý. Až naveľa sa nad ním zľutovala jedna krajčírka – vdova. Keď spoznala jeho zručnosť, čoskoro z neho urobila majstra vo svojej dielni. Všetci krajčírski učni aj tovariši išli puknúť závisťou, že ich komanduje také malé chlapča. Veď oni boli oveľa starší a u vdovy pracovali už dlho!
Zmysleli si teda: „Musíme sa mu nejako pomstiť. Ukradneme mu tie jeho nožnice, ktorými stále strihá.“
Jeden…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
