Tiger a persimon

Kdesi hlboko v horách ležala ukrytá maličká, zastrčená dedinka. Bola plná malebných domčekov, a žilo by sa v nej celkom pokojne, nebyť toho, že v kopcoch za dedinou žil strašný tiger. Bolo to vskutku obrovské a hrôzostrašné zviera. Keď zreval, jeho rev sa ozýval široko-ďaleko ponad vrchy, a každý, kto ho začul, sa okamžite roztriasol od strachu.

Jedného dňa, práve počas tuhej zimy, prišiel na tigra hlad. Nuž rozhodol sa, že zostúpi zo zasnežených kopcov do dediny a tam si uloví niečo pod zub.

Tichučko sa zakrádal pomedzi domčeky prikryté snehovou prikrývkou a načúval. Odrazu pri jednom z okien začul detský plač. Pristúpil zvedavo bližšie. Dieťa nariekalo veľmi žalostivo a akosi unavene. Akiste už plakalo dlhú dobu bez prestania.

„Ach, to je ale neznesiteľný plač,“ povedal si tiger otrávene, „zožeriem ho, a bude po kriku.“

Nenápadne nahliadol do izby, prichystal sa na skok – keď tu sa zrazu ozvala matka dieťaťa.

„Aha, líška!“ zvolala matka. „Rýchlo prestaň plakať, inak ťa začuje a zožerie ťa!“

Ale dieťa neprestalo ani na sekundu a ďalej nariekalo presne rovnako, ba možno ešte hlasnejšie. Matka ho skúšala upokojiť, ale márne. Skúsila to dohováraním – tiež bezvýsledne. Dieťa neprestajne plakalo a plakalo.

Nuž trpezlivo začala znova. „Aha! Medveď!“ vykríkla hlasno. „Už-už ide otvoriť papuľu a hneď ťa zožerie, uvidíš!“

No dieťa sa vôbec nezľaklo a nariekalo bez prestávky ďalej.

Tiger, stále prikrčený za oknom, si zamrmlal: „Čo to je za decko, keď sa nebojí líšky ani medveďa? Iste to musí byť náramný odvážlivec,“ premýšľal obdivne. Ale vzápätí sa mu v žalúdku ozvalo naliehavé škvŕkanie, a razom si spomenul, načo sem do dediny vlastne prišiel. A tak sa opäť pripravil, že skočí rovno do izby...

„Pozri! Tiger!“ skríkla vtedy matka. „Obrovské tigrisko z hôr je priamo tu! Stojí rovno za oknom!“

Tiger sa ihneď skrčil…