Deti v triede sa tešili na každú hodinu hudobnej výchovy. Spoločne s pani učiteľkou spoznávali hudobné nástroje, nové piesne a dokonca aj kultúry sveta. Keď preto raz v pondelok prišla pani učiteľka do triedy opäť s prehrávačom, v radoch lavíc to vzrušene zašumelo. Aj sloník Mio radostne zastrihal svojimi veľkými ušami a napäto čakal, čo sa bude diať.
„Dobré ráno,“ pozdravila pani učiteľka triedu, „dnes začíname hudobnou výchovou a ja mám pre vás pripravené ďalšie množstvo ukážok. Ste zvedaví, o čom sa budeme rozprávať tentoraz?“
Keď všetci zajasali, pani učiteľka zdvihla prst: „Už sme tu mali rôzne hudobné nástroje. Čo keby sme si dnes ukázali, čo všetko na nich môžeme zahrať? Hudba je totiž mocný nástroj. Dá sa ňou vyjadriť veľmi veľa. Šikovný skladateľ dokáže hudbou napodobniť prírodu, ale aj pocity, napríklad smútok či radosť. Započúvajte sa a povedzte mi – čo vám pripomína táto skladba?“
Len čo prstom stisla tlačidlo prehrávača, miestnosťou sa rozozneli známe tóny.
„To znie ako vtáčiky v korunách stromov!“ zvolala Natálka nadšene.
„Máš pravdu, Natálka!“ pochválila ju pani učiteľka. „Táto skladba sa volá Jar – skladateľovi Vivaldimu sa podarilo zachytiť ju takmer ako skutočnú, však?
Mio zatrúbil a ukázal chobotom von z okna. Pani učiteľka sa zasmiala. „Áno, Mio, jar je práve teraz aj vonku. A pretože jar je poslom dobrej nálady, vo veselom duchu budeme aj pokračovať. Na jar ožívajú zvieratká, ktoré dovtedy spali zimným spánkom, hmyz aj rastliny. Akého tvora vám pripomenú tieto tóny?“ A pani učiteľka opäť spustila prehrávanie.
Mio zastrihal ušami, ako keby odháňal muchu. Deti chvíľu počúvali a potom pochopili, čo sa im sloník pokúšal naznačiť. Ako prvý sa prihlásil Paľko:
„Pani učiteľka, to znie ako nejaká včela. Alebo žeby čmeliak?“
„Presne tak, Paľko!“ vyhlásila pani učiteľka. „Táto skladba sa naozaj…