Jelenia srsť

Jelene, ktoré kedysi žili na Yucatánskom polostrove, mali vždy dostatok potravy a vhodné podnebie na pokojný a bezstarostný život. Napriek tomu žili v obavách a museli byť neustále v strehu. Ich srsť bola totiž taká krásna a žiarivá, že sa mohli len sťažka maskovať pred nástrahami, ktoré na ne číhali na tomto mieste ležiacom medzi Karibským morom a Mexickým zálivom.

Jedného dňa sa mladý jeleň pristavil na čistinke v lese, aby sa trochu napil vody. Náhle sa však pri ňom objavila skupina miestnych lovcov. Okamžite vytiahli svoje luky a šípy, aby jeleňa ulovili. A čochvíľa už šípy svišťali všade naokolo.

Mladý jeleň sa dal ihneď na útek. Nemal čas pozerať na to, či ide správnou cestou. Jednoducho len horúčkovito bežal z dohľadu lovcov, aby si zachránil vlastný život. Ale v jednej chvíli sa z ničoho nič prepadol do akejsi jaskyne. Bola tam úplná tma a vôbec nič nevidel. Iba cez malú štrbinu vysoko nad ním pozoroval postavy lovcov, ako bezradne chodia sem a tam a hľadajú jeleňa, na ktorého už vystrelili desiatky šípov.

Keď napokon odišli, mladý jeleň sa postavil na nohy a vtom pocítil v jednej z nich obrovskú bolesť. „Aaauuu,“ zastonal.

Naraz sa v jaskyni nečakane rozsvietilo svetlo z ohňa. Jeleň sa preľakol. Netušil, že sa ocitol v jaskyni dobrých šamanov, ktorí majú radi všetky zvieratá.

Keď zbadali zraneného jeleňa, hneď mu šli na pomoc. Poranenú nohu mu natreli liečivými masťami a celý čas sa o neho dobre starali.

Po pár dňoch sa jeleň úplne uzdravil, znovu sa dokázal postaviť na vlastné nohy. „Ďakujem, priatelia moji. Zachránili ste mi život,“ lúčil sa.

Šamani boli veľmi radi, že sa mohli o poraneného jeleňa postarať, pretože vedeli, že sa im tento ich dobrý skutok raz v dobrom vráti. Dokonca jeleňovi ponúkli, že mu…